Ako sa menil môj pohľad na svet

23. listopadu 2013 v 19:48 | Lusi |  Creative Lusi :]
Vytvorila som to v Marci tohto roku. Keď som mala v Anglicku svetlejšiu chvíľku. Dnes by som tú čiernu posunula ešte trošku ďalej ale budem sa snažiť ju obmedziť. Život by mal byť pestrý, napriek všetkému.

Ako by ste znázornili svoj život vo farbách vy?
Let me know ;)
 

Palacinka pre dušu

23. listopadu 2013 v 18:42 | Lusi |  Blah Blah Blah...
aneb SoulPancake je úplne najtop projekt, najtop ľudia, najtop nápady. :)
Majú tam požehnané množstvo videií. Odporúčam subscribenuť a keď budete mať čas tak to tam popozerať. Neoľutujete. Myslím, že každý si tam nájde to svoje. Majú tam "art attacky" kde ľudia tvoria neskutočné vecičky ale aj príbehy ľudí, ktorým ostáva už málo času (last days) či o ľuďoch z ulice.
Navyše tam majú rôzne show týkajúce sa (podľa mňa tiež) podstatných problémov alebo otáziek, ktoré sužujú dnešných ľudí.

Tu je zopár videií, ktoré sa najviac páčili mne.
čeknite aj ostatné! ↓ ;)

Píšem knihu a potrebujem vedieť či som sa úplne nezbláznila.

20. listopadu 2013 v 19:27 | Lusinka ツ |  Creative Lusi :]
Nie je to celé písané touto "schizo" formou ale aj tak... mám podľa vás navštíviť psychológa?:D Ja si myslím, že som v pohode ale ľudia to môžu vnímať inak, viete ako.. človek si nemusí uvedomovať/priznať, že je chorý. :D

SAMOTA.
Zmier sa s tým. Si sama.
Sama si sama.
Nebuď taká odmeraná. Vieš o tom, že aj keby si bola naozaj tak sama ako myslíš tak sú potom všetci samy? Tým pádom sme v tom všetci spolu.
Zase mudruješ.
Na to ma máš. Bezo mňa by si už neexistovala.
Ale nie je to úplná pravda. Nie všetci sú samy. Niektorí majú imaginárnych kamarátov v podobe vyššej moci. A sú happy. Škoda, že u mňa to nefunguje.
Oni sú slabí. Potrebujú ich. Ty ich nepotrebuješ. Máš mňa. Vlastný rozum. Oni by bez nich neexistovali. Dávajú im nádej. A veria tomu, že aj lásku čo mi príde choré. Čistý psychocizmus. Ako ťa môže milovať niekto, kto neexistuje? Byť tvojím vzorom? Tvojou oporou? Tvojou cestou? V niektorých prípadoch dokonca VŠETKÝM? Navyše občas to preháňajú do takej miery, že človek sa ich začne báť. Dávaj si pozor. Môžeš veriť v energie, silu myšlienok, v rôzne veci ale prosím ťa vyhýbaj sa IM.
Tiež nechápem ako môže niekto obetovať celý svoj život niečomu čo neexistuje. A... keď sme pri tých imaginárnych neexistujúcich kamarátoch... ty... nie si imaginárna, že? Ty... Existuješ... že?
Samozrejme, že existujem. Ja som ty. Ty si ja. Občas je nás dokonca viac.
No lebo to vôbec nie je choré, všakže?! Mám sa báť, že mám počiatočné sklony k schizofrénií?!
Ukľudni sa. Navyše. Kde by si bezo mňa bola? Potrebuješ ma. Som tvoje inteligentnejšie ja. Respektíve skôr múdrejšie keďže inteligencia a múdrosť je melón a mrkva. Nepatria ani do rovnakej skupiny. Jedno je zelenina druhé ovocie ale sú si predsa blízke. Obe sú jedlo.
Aký je medzi nimi teda rozdiel?
Let me explain to you. S inteligenciou sa rodíš, máš na ňu predpoklady, je to niečo čo sa do veľkej miery zvýšiť nedá. Za to znížiť rozhodne. Skús si dávať každý deň 10 x Johhna.
Nie ďakujem.
Zatiaľ čo múdrosť nadobúdaš vekom a skúsenosťami. Nikto múdri z neba nespadol. Za to inteligentní z neba padajú. Škoda, že nie tak často ako idioti.
Si zabila.
Koho?
Ah, nič. Zabúdam, že prijímaš len fakty. Si ako Sheldon. Ale aj tak ťa mám rada.
Neviem síce kto je Sheldon a nie som si istá, či mám rada aj ja teba ale jedno viem. Nemôžem bez teba žiť.
Aké dojemné. Jasné, že nemôžeš. Ja som ty, ty si ja. Aspoň, že to nie je ako v prípade Bona. I can´t live with or without you, haha. To by bol asi prúser.
Nespomínaj dva krát. Pamätáš napríklad na leto? Kedy ma tvoja temnota úplne zatemnila? Nebola som tu pre teba. Vlastne tu bol niekto druhý... niekto koho sa bojím najviac na svete. Neviem... možno sa mýlim ale.. myslím, že si to bola ty. Ty ale zaslepená všetkým čo sa okolo dialo. Minulosťou. Budúcnosťou. Strach ťa premenil na niečo strašné. Nebola si tu. A preto som tu nebola ani ja. Boli tu len naše pozostatky. Ani si už nepamätám čo nás zachránilo.
Prestaň, začínam sa báť. Ak som to bola ja... tá predstava.. ma desí. Mimochodom. Ty sa predsa nebojíš nie? Nemáš pocity.
To je pravda. Chcela som ťa len vystrašiť.
To sa ti podarilo. Ja si to už ani veľmi nepamätám. Tie časy.
Buď rada. Nič pekné to nebolo.
Ale stále chcem niekedy zomrieť.
Ber to z tej lepšej stránky. Nechceš zomrieť každú sekundu tvojho života.
YEAH. Result! Dokonca sa teším na December! Si na mňa hrdá?
Som. Na nás.
Ja viem čo nás zachránilo.
Vrav.
Ja. Moje srdce.

Mimochodom tu je niečo, aby si nemala teraz nočné mory a aby ti ostali ešte nejaký kamaráti.

ČO JE TO SCHIZOFRÉNIA? (z wiki)
Schizoafektívna porucha je psychiatrická diagnóza označujúca vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy (čiže poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (teda poruchy nálady). Ide tak o skupinu porúch na rozhraní medzi afektívnymi a schizofrénnymi psychózami, ktorá vyúsťuje do výrazných patologických zmien správania, prežívania, emócií a často v akútnej fáze aj do straty schopnosti viesť zodpovedný, sociálne a ekonomicky usporiadaný život.

Chorý obvykle musí čeliť viacerým symptómom, ktoré narušujú vykonávanie jeho sociálnej roly. Základom ochorenia je epizodický výskyt porúch nálady, čo predstavuje predovšetkým akútnu alebo chronickú depresiu s možným striedaním sa s mániou alebo hypomániou. Chorý môže byť emočne nestabilný a hypersenzitívny, alebo môže pociťovať citovú vyprahnutosť spojenú s apatiou. Obzvlášť vážnymi príznakmi sú prejavy schizofrénnej psychózy, kedy sa môžu objaviť halucinácie a chorý vytvára bizarné, grandiózne alebo paranoidné bludné konštrukcie.

No to si ma teda vôbec neupokojila. Ja som bola ešte pred pár mesiacmi presvedčená, že NEDOKÁŽEM viesť normálny život. A že mám poruchy myslenia aj nálady. Depresie a mánie sa mi striedali ako britské počasie. Možno som nemala tie "obzvlášť vážne príznaky" ale aj tak...
Nezabúdaj. Schizofrenici majú rozdvojenú osobnosť. Ty a ja sme predsa tá istá osoba. Ty si srdce, ja som mozog. Schizofrenici sa môžu rozprávať s niekým kto žije v úplne inej realite, v inom čase. S niekým úplne iným. Môže mať iný hlas, iné názory. Hádali sme sa my niekedy?
Možno nie... Začínam rozmýšľať, že prepíšem názov tejto knihy na "Príbeh schizofrenika".
Ty nemôžeš rozmýšľať. Ty len cítiš. Skús mi veriť. Sme v poriadku.
V poriadku. Asi ako Glum z Pána Prsteňov.
Neviem kto je Glum ale mám pocit, že často používaš iróniu.
Máš dobré tušenie. A nech aj som schizofrenik. Môže to byť haluz. Len dúfam, že sa už nevráti ONA.
Nesmieš jej to dovoliť.
Budem sa snažiť.
A už sa toľko neboj. Schizofrénia je hlavne "viditeľná" zvonku. Sám seba možno oklameš, ale okolie nie.
Máš pravdu. Dám ti teda vedieť, keď si okolie začne niečo všímať.
Ja to budem vedieť. Som predsa ty.
*Face palm.* Samozrejme.

A vieš ty ešte čo? Možno sa pri písaní tejto knihy úplne zbláznim. Ak ju budem písať príliš často. Asi ako Heath Ledger pri svojej role Jokera.
Vadí to? Sama predsa chceš zomrieť v 27. rokoch.
Ah, áno. Klub 27. Drahý Kurt a všetci ostatní.
Aj keď ty nie si ani rocková ani bluesová legenda. Ani neužívaš drogy.
Život sám o sebe je droga...

NIEČO NA POBAVENIE.
(názory na schizu z jedného fóra.)

Keď raz budem psychiater, zavediem asi nový termín - chorobu F100-Náboženské pomätenie a predpísala by som jediný liek - ECT na 450voltov.

Tie drísty sa nedajú počúvať...
Prečo je za schizofrenika označený niekto, kto tvrdí, že je Boh. A prečo sa správajú normálne k človeku, ktorý verí na tie rozprávky o Adamovi a Eve a o tom, že niekto vstal z mŕtvych. To môžem rovno povedať, že ružový jednorožec, ktorý sa mi pasie na dvore, je posvätný a prach z jeho rohu má uzdravujúce účinky.

(z tohto príspevku som sa išla obzvlášť popukať.)
Schizofrénia sa liečiť nedá, pretože to nie je choroba.
Ale schyzofrénie sa dá zbaviť.
Nie je to až také zložité; pri splnení nie mnohých podmienok predpokladám úspešnosť 100%.
Problém je v tom, že málo ľudí je ochotných pristúpiť na celému svetu známe podmienky:
1) Uver, že Ježiš Kristus je Boh, že zomrel za hriechy všetkých ľudí, čiže aj za moje a tvoje a že Ježiš Kristus vstal z mrtvých a žije.
2) Vyznaj Bohu svoje hriechy.
3) Príjmi Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa a rozhodni sa ho nasledovať po zbytok svojho života.
Týmto sa staneš znovuzrodený kresťan.
4) Daj sa pokrstiť vo vode.
5) Nájdi v svojom okolí božieho služobníka (znovuzrodeného kresťana), ktorý má skúsenosti s vymietaním démonov. Pozor, neobracať sa na nejakého exorcistu, pretože ten nie je boží služobník. Schyzofrénia je zoskupenie démonov, hlavný z nich je Odmietnutie a hneď za ním Vzbura. Na nich sú naviazaní ďalší, a to neodpustenie, zahorknutosť, a mnohí ďalší.
6) Potrebuješ vyučovanie o tom, ako sa voči navráteniu démonov brániť, takže nechaj sa vyučovať v spoločenstve znovuzrodených kresťanov, je nás dosť, na svete dokonca 700 miliónov, takže 10% celkovej populácie.
7) Takto získaš slobodu od démonov a večný život grátis ;-)
8) Iná možnosť neexistuje.
9) P.S. V žiadnom prípade sa neobracaj na ľudí z tradičných cirkví, sú v náboženstve a žiadne náboženstvo nie je od Boha. Drž sa jedine Biblie!
(BUDEM SA JEJ DRŽAŤ! PRISAHÁM SATANOVI!)

(Teraz pre zmenu niečo desivejšie a smutnejšie..)
Ja osobne mám s liečbou takýchto príznakov zléééé skúsenosti. Začalo to panickými atakmi po marihuane a alkohole, začal som s nimi bojovať sám s pomocou psychológa a stav sa mi zlepšoval. Začal som študovať na výške a pri strese ma začali obťažovať obsesívne myšlienky paranoidného a agresívneho charakteru. Dokázal som s nimi bojovať, no jedného krásneho dňa som dostal silný panický záchvat - myslenie sa mi zastrelo, mal som výpadok pamäte, dalo sa to do normálu, no už som povedal, že radšej zbehnem psychiatrovi. Ten mi predpísal Seroxat, že panická porucha. Poviem vám, bral som to 4 dni a úplne ma to zničilo! Vysadil som to, môj celkový stav ide dole vodou -> Som úplne paranoidný a vzťahovačný, mám depresie, neviem asi hodinu po zobudení rozlíšiť, že to čo sa mi snívalo sa mi skutočne snívalo. A mám chvíľkové silné derealizácie. Teraz je onedlho skúškové, som zvedavý ako to dopadne. Bojím sa, že tej paranoji podľahnem a označkujú ma schizou. No lieky už nikdy nevezmem! Zhoršili mi stav! Snažím sa liečiť orthomolekulárnou psychiatriou no v SR je to hrozne drahé. Tabletka niacínu mi zaberá proti paranoji a vzťahovačnosti, B-Komplex beriem na stres (pred skúškou v škole, keď idem ďalej od mesta, v ktorom bývam), Ľanový olej na normálne myslenie a Lecitin pre správne fungovanie CNS. Zlepšenie zatiaľ nie moc výrazné, ale úplne mi prestali panické záchvaty, za čo som rád... Snáď sa z toho vylížem... Mám rodinné problémy, ktoré ma ťažia, no s rodinou je ťažké sa o nich osobne rozprávať, možno aj to je príčinou... Najhoršie je na tom to, že som citovo ochabnutý, racionálne viem, že čo mám rád, čo nie, ale je veľmi ťažké to cítiť. Najlepšie by bolo vypadnúť na mesiac niekde ďaleko do lesa bývať, byť bez stresu a správnou stravou, pohybom a nejakými cvičeniami to prekonať. No je to asi nereálne :)

(Totally agree.)
A ako sa dá vôbec diagnostikovať schizofrénia? Nieje to len o tom, že lekár sa rozhodne a povie - ty máš schizof., ty depresiu, ty panickú poruchu, podľa čoho sa to vlastne určuje? Každý sme iní, každý inak vyrastal, má iné zážitky.... Potom sa nasadia lieky a čaká sa ďalej, že čo bude? Mne sa to zdá divné. Ak mám zlomenú nohu, OK vidia to na snímke. Neje sa náhodou zbytočne veľa liekov na základe takýchto diagnóz? Veď pomaly každý čosi takéto hltá... Už aj deťom to strkajú, ten je hyperaktívny, ten zase depresívny, hrozné...

Inak ešte by som dodala, že na Wikipedii sa píše, že jedna tretina schizofrenikov sa vylieči úplne.
Super. S mojím šťastím, už teraz viem ako skončím. Už prosím skončime s touto témou.
Ako povieš.
Kamoši?
Kamoši.

Tak čo? Potrebujem odbornú pomoc?
 


Len pre teba L. :)

28. srpna 2013 v 2:20 | Lusi |  Blah Blah Blah...
Ja viem. Meškám také 2 a pol hodiny. Sľúbila som, že napíšem článok ešte včera večer. Ale lepšie neskoro ako nikdy no nie ? Tak tu ho máš, moja soul mate jediná. Nemôžem spať a vonku je krásna búrka tak som ti ju nahrala. Stojím na balkóne a moknem a cítim v sebe nekonečnú energiu a silu. Dážď zmíva škaredé spomienky a všetko zase dáva zmysel...



Prepáč, mami.

11. srpna 2013 v 18:59 | Im not here. This is not happening. |  Blah Blah Blah...
Jasné, že vám ľudia nerozumejú keď im to nevysvetlíte. Jasné, že vás nechápu keď im nič nepoviete. Oni vás ani nemôžu pochopiť. Len po vás hučia a vy sa len usmievate a prikyvujete a v duchu si hovoríte "áno, áno. máš úplnú pravdu. presne tak to je. ešte mi nalož. aj tak ti nič nepoviem.." Presne to je ten problém - vy im to ani nechete povedať. Lenže potom sa budete hádať do konca života? Nastane tam niekedy to porozumenie? Dá mi niekedy moja matka pokoj? Ja sa jej nedivím, že na mňa hučí. Zaslúžim si to za moje činy. Ale ona nevie prečo som taká aká som. Ani to vedieť nikdy nebude. Ja sa ju snažím uchrániť. Ty to nechápeš mami? Tým, že ti nič nehovorím, snažím sa ťa uchrániť pred smútkom. Lebo viem, že by si bola hrozne smutná kebyže vieš čo sa mi včera stalo. Kebyže vieš na čo som dnes myslela. Radšej nech si nahnevaná ako smutná...

Je to začarovaný kruh.

When Harry met Sally

11. srpna 2013 v 16:05 | Im not here. This is not happening. |  movies
Harry: Do you ever think about death?
Sally: Yes.
Harry: Sure you do. A fleeting thought that drifts in and out of the transom of your mind. I spend hours, I spend days…

Strašne sa mi páčili tieto love stories, ktoré púšťali priebežne počas celého filmu.

"I rode up nine extra floors just to keep talking to her"

..."Nine extra floors" :)


This is what I´m talking about...

11. srpna 2013 v 15:01 | Im not here. This is not happening. |  ...ostatné

Toto nie je horor movie, toto je realita.

11. srpna 2013 v 13:46 | Im not here. This is not happening. |  Zaujímavé :)
Myslím, že komentár netreba. Ak viete ako tak po anglicky tak sa možno tiež prichytíte, že pozeráte toto video s nemalým údivom na tvári a pýtate sa samy seba "Fakt povedala to, čo si myslím, že povedala?". Ale je mi jej ľúto... za to, že ju nejaký skurvený hajzel sexuálne obťažoval keď bola malá...
Ale to s akým pokojom hovorí o vražde svojho brášku a rodičov je desivé, musíte uznať.



I´m becoming a whale.

11. srpna 2013 v 13:14 | Im not here. This is not happening. |  Blah Blah Blah...


:D Ale vážne. Lulu mi vraví, že musíme kúpiť jedlo na náš výlet into the wild. Ja jej hovorím, že ja nejem. Nech si ona kúpi ale ja jesť nebudem. Lebo, že mám hladovku. HA ! Už ma vidíte ! :D Môžem mať neviem aké depresie a nechuť žit ale ten apetít pre jedlo ma asi nikdy neopustí. To s tou hladovkou si hovorím už dosť dlho. Nie je to žiadna diéta alebo čo. Proste si spravím takú detoxikáciu, budem nejaký čas piť veľa vody a jesť len minimálne. A potom budem jesť zase všetko ale obmedzím to lebo toto už je príliš... kebyže aspoň cvičím. (HA HA -_-) Ešte v Anglicku som zvykla behávať. Ako nejaký dôkaz, že som to nevzdala so životom. Vždy vás to tak naštartuje a máte zo seba aj dobrý pocit. Už si ani nepamätám prečo som zase prestala. Mama sa o mňa bojí (o moje psychické zdravie - veď má sa aj prečo MUHAHA) a tak všeličo googli po nete. Jednou z vecí čo sa dočítala je, že keď ste neustále v strese a máte často depky tak je (takmer) jedno čo a koľko jete. Vaše telo sa totiž bojí, že idete zomrieť tak ako obranný reflex na seba začne nabalovať tuky. Neviem či je to pravda ale tak prečo by som inak priberala keď furt jem tak isto? Tak isto ako pred rokom, tak isto ako pred desiatimi. Každý deň si teraz vravím, že začnem s tou "hladovkou". Už ma vidíte ehm ehm. Včera som si objednala 3 pizze :D. Ale to preto, že keď si objednáte 2 tak 3. máte za 70 centy tak ja reku, že to sa oplatí aspoň nebudem musieť tri dni riešiť jedlo, nič variť... a tak už druhý deň žijem na pizzi. YUMMY
Mám strašne produktívny víkend. Pozerám filmy a čítam knihy aby som nemusela rozmýšľať. Najradšej by som furt spala ale telo s tým tak úplne nesúhlasí. Ešte dokonca protestuje. Keď dlho spím (takých 10 hodín v noci + ďaľších 5 hodín v priebehu dňa - je mi úplne jedno, že si prespávam život.) tak som ešte viac unavená a dezorientovaná. Navyše mám vysoký cukor lebo sa nehýbem. A tadá ! = som nepoužiteľná. Ale vždy lepšie ako ísť von v tom teple... Ale piatok bola neuveriteľná noc !! Tá búrka ! <3 Presne takúto búrku moja duša potrebovala viac než hocičo iné. Akurát som bola v buse a išla som po kamošku na vlakovú stanicu keď sa spustil ten lejak. A nesmiem zabudnúť spomenúť tie nádherné blesky čo asi hodinu predtým skrášľovali nebo. Keďže kamoška je rovnaký blázon ako ja tak sme išli zo stanice domov peši. Všetci utekali, všetci sa schovávali a my sme si vykračovali a smiali sa ako sfetované. VOLANIE DIVOČINY HELL YEAH ! Aj sme si na plné hrdlo pokričali. Endorfíny som mala od malíčka na nohe po končeky vlasov. Zase som chcela žiť.



Piatok bol celkovo celý pekný. V robote som bola len 5 hodín (pomáham sa starať o trojčatá) a potom ku nám prišla na kávu kamoška zo strednej, s ktorou som sa asi rok nevidela. Na strednej sme mali dosť divný kolektív a aj keď som s nikým problém nemala tak tie kamarátstva neboli také silné.. s nikým sa už nestretávam. Škoda. Ale tak triedu si nevyberiete. Trochu sme kecali o tom čo nové a tak ale prišla hlavne aby mi porozprávala o Amway čo je vlastne domáce podnikanie. Majú fakt kvalitné vecičky ale ešte uvidím či sa do toho dám aj keď to znie super.
Celú sobotu som kukala filmy a dnes v tom budem pokračovať. Práve som dokukala Hangover 3. Ja chcem kamaráta ako je Alan ! :D Je to primitívny film ale nevedela som sa na ňom prestať smiať. Čo mi to dalo do života? A do AKÉHO prosím vás...







Ale najprv idem pokračovať v čítaní Starec a More.
Už som to síce čítala ale bolo to dávno a pekné veci si treba opakovať.

Your emotions are the slaves to your thoughts, and you are the slave to your emotions.

10. srpna 2013 v 12:47 | Im not here. This is not happening. |  Blah Blah Blah...
Liz: Do You know what I felt when I woke up this morning, Delia? Nothing! No passion, no spark, no faith, no heat, absolutely nothing! I think I've really gotten pass the point where I could be calling this a bad moment. And it just, it terrifies me. Jesus, this is worse than death to me. The idea that this is the person I'm gonna be from now on?!

Delia: You know what? This happens to people. They fall in love in their 20s, they get married, they do the granit counter top, white picket fence thing in their 30s. And somewhere in there they realize 'this is not for me anymore'. And so they fail, they fall down, they hurt like hell, they straighten up and march their bruised asses to the shrink's office. They can't just check out.

Liz: I am not checking out. I need to change.

Delia: You have a support system here, Liz. You have friends and family who love you.

Liz: And do you feel my love? For you? My support for you? No! There's like nothing! I have no pulse!
V mojom prípade? It became tendency.....

Pri tejto scénke z filmu Eat Pray Love som sa zastavila a zamyslela. Veľa krát som sa cítila ako Liz, vlastne sa tak cítim už väčšinu svojich dňov. Iba nechutná prázdnota. Nejde ani tak o to, že sa vám napríklad nedostáva toľko lásky koľko by ste chceli ale ide o to, že VY nedávate toľko lásky koľko by ste chceli dávať. Vlastne nedávate skoro žiadnu. A štve vás to, hneváte sa samy na seba, mrzí vás to. Ale nie a nie sa zmeniť. Nemáte energiu tú lásku dávať. Ste z toho všetkého už unavený. Aký ma život zmysel ak nerozdávame lásku? Máte pocit, že ste mŕtvy. Ale je to horšie ako smrť. Lebo nie ste živý ani mŕtvy.
Hovorím o sebe, že som slabá. Lebo aj som. Horšie veci sa ľuďom v živote dejú a sú v pohode. Ale na jednu vec som celkom hrdá (aj keď neviem či by som zrovna na niečo takéto mala byť hrdá - skôr keby som so sebou niečo konečne spravila...). A tou je, že som s tým hnusným pocitom vydržala žiť už tak dlho... škoda, že mi ho ale nejde zmeniť. Škoda, že sa neviem zmeniť...

Další články


Kam dál