Len ja a moje myšlienky (deň 2.)

16. července 2012 v 21:52 | Lusi ツ |  Blah Blah Blah...
Ako tu tak sedím v dedkových topánkach pri vyhasnutom ohnisku a je mi zima, rozmýšľam. Čo iné mi ostáva v tomto tichu. Rozmýšľam či to, že som sa sem vydala bolo moje najlepšie alebo najhoršie rozhodnutie. Aj doma sa cítim sama ale fizycky sama niesom. Toto je iné. Tu je tá samota silnejšia, temnejšia. Miesto vône stromov cítim len repelent, v ktorom som sa vykúpala aby som mohla teraz večer vyjsť von. Tma a noc má niečo do seba ale o polnoci by som sa už sama vyjsť von asi neodvážila. Je tam čierno čierna tma a po zážitku s Lu raz v noci mám z toho tak trošku traumu. Ale mám pred sebou ešte nemálo dní a dúfam, že sa prekonám a spravím vám aj krásnu fotku oblohy posiatej hviezdami. Počujem detský smiech zo vzdialenej chatky. Usmejem sa. Pospomínala som si na to koľko opac-opac schoviek sme si tu zahrali, koľko pirátov a obchodníkov tadeto prebehlo a pýtam sa samej seba: "Zahral by si to teraz so mnou niekto?" Niekto v mojom veku? Dosť pochybujem... Keby nás bolo veľa mohla by to byť sranda. Možno som jedna z mála ľudí čo by ich to ešte v takomto veku bavilo, ale prečo nie? Medzi mojimi kamošmi však ťažko niekoho takého nájdem. Každý by radšej jednu fľašu stiahol. Spomínam ako nás dedko v noci strašil a ako sme sa z toho tešili, ako sme hrali sumo a ako sme bojovali v šiškových vojnách. Na ničom nezáležalo, iba na prítomnosti a danom okamihu. Na budúcnosť ani na minulosť sme nepomysleli. Tak som sa aj ja teraz zamyslela nad okamihom v tom momente. Čo cítim? Trošku ma prekvapilo, že necítim úzkosť. Zvykla som ju pociťovať aj keď sme išli na chatu len s babkou a dedkom. Bolo mi smutno a úzko, že sa nebudem mať s kým hrať a budem tam sama (bez detí). Teraz som tu úplne sama a vôbec mi to nevadí. Znamená to, že mi ľudia nechýbajú? Doma sa cítim sama aj napriek tomu, že vedľa v izbe je brat a v kuchyni mama. Jediný kto mi ako tak nedáva pocit, že som sama sú psy lebo tí ma majú zo všetkých najradšej a dávajú mi to aj najavo narozdiel od zbytku rodiny. Tá by sa len hádala, vyčítala, rozkazovala, sťažovala, chcela ma úplne zmeniť poprípade aj vymeniť... Okej ako chcete. Ale čo tak trochu lásky?... pochvaly, pokory, úsmevu, radosti, prijatia toho, že nie som bezchybná atď atď. ? Márne by som hľadala. Prečo stále neprestávam mať pocit, že kamarátom na mne záleži viac ako mojej vlastnej rodine? Chcem len trošku viac lásky, nič viac. PS: fotka je tak trochu rozmazaná ale to je v poho. Môj život je teraz tiež tak trošku rozmazaný.
Keď som sem išla autom, skoro som narazila. Tak ma zaujal prenádherný západ slnka na ľavoboku. Západy slnka po búrke sú vždy najkrajšie. Horizont sfarbený do ružova, miestami do oranžova a nad ním tmavo modré, temné oblaky, ktoré len zvýrazňujú krásu toho zjavu. Hrozne som chcela zastaviť a odfotiť to no nedalo sa. Prišla som sem za tmy. Horko ťažko som otvorila chatu a zapla elektrinu. Rýchlo som sa zamkla. Bola som v bezpečí. Večer sa mi krásne zaspávalo pri zvuku dopadajúcich kvapiek na strechu chaty. Nasledujúci deň celý pršalo a ja som si len čítala na balkóne a dýchala tú vôňu. Ale späť zase do prítomnosti.
Uvedomila som si, že možno necítim úzkosť ale necítim nič. Prázdnota. Čo sa to deje? To ma natoľko ten svet zničil? Mňa čo som dokázala pociťovať neskutočnú radosť no naopak aj neskutočný smútok? Ja čo bývam tak často tak veľmi precitlivená? Ostala zo mňa po tom všetkom len prázdna plechovka? Bez duše? Je to tak... musím sa nájsť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lu Lu | Web | 16. července 2012 v 22:15 | Reagovat

Tak toto ja nedopustím. Veď počkaj, keď sa stretneme! Spolu to zvládneme! Uvidíš!
Teraz ti dám ja novú nádej, ako si ju dávala vždy ti mne. Nie si sama. Ja som v duchu s tebou vždy, keď si na mňa spomenieš, pamätaj! :)

A ten zážitok stál zato. Tak som sa nebála ani nepamätám, dúfam, že mi to odpustíš a že znovu nájdeš svoju odvahu!:)

2 Lu Lu | 16. července 2012 v 22:15 | Reagovat

*ty

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.