Lost in the universe.

16. července 2012 v 17:22 | Lusinka ツ |  Blah Blah Blah...

Je to tak. Možno pred rokom som si ešte neuvedomovala čo sa deje no dnes už viem, že aby bolo všetko v poriadku musím sa nájsť. Už nejakú tú dobu som poriadne stratená. Ale to je okej. To patrí k dospievaniu a každý si tým skôr či neskôr prejde. Keď sa chce človek nájsť najlepšie je keď je sám. A to aj som. Zvláštne. Ako sa tak prechádzam okolo chaty uvedomujem si, že už nie som to malé dieťa čo tam zvyklo pobehovať. Prišla som sem sama na svojom vlastnom aute a sama tu aj bývam. Učím sa samostatnosti, zodpovednosti, poriadku a všetkým tým ostatným veciam... čo mi je však ľúto na tomto dospievaní, že už sa neusmievam toľko ako keď som bola malá. Naopak oveľa intenzívnejšie vnímam prírodu okolo seba. Každým rokom sa mi zdá o čosi krajšia. Ale zároveň aj smutnejšia. Ako som sa tak na jar prechádzala mestkými uličkami, chodníky boli posiate ružovými závejmi a jemný, teplý vetrík spôsobil, že z čerešní pršali ďaľšie ružové lupienky. Bolo to krásne. Nedalo sa neusmiať. No v zápätí úsmev zmizol pri predstave, že keby som sa tam prechádzala s niekým bolo by to oveľa krajšie. A tak sa čaro všetkého rozplinulo akoby nič. Snažím sa ako najviac viem no radosť z hocičoho si dlho udržať neviem. Stále sa dokážem hrozne rozrušiť z každej maličkosti ale dlho mi to nevydrží. Tu na chate mi je o niečo lepšie. Mám tu pokoj, vtáčiky spievajú, ležím si v tráve, čítam si a večer si spravím kávu a idem na noťas. Najdôležitejšie však je, že niesom uväznená medzi tými hnusnými štymri stenami v meste, ktoré tak nemám rada. Vo štvrtok mi sem príde kamoška ale iba na pár dní. Potom tu budem asi zase nejaký ten čas sama. A potom sa uvidí...

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lu Lu | Web | 16. července 2012 v 20:10 | Reagovat

Bože Lus. Ty ani netušíš ako sme si v tomto podobné!
Keď som to tak čítala, predstavovala som si ako tam tam bývaš, ako si tam šla na tom aute a všetko. Ako takéto človeka, ktorý túži odísť preč od ľudí a chvíľku byť sám. Len tak so svojimi myšlienkami. Príde mi to, ako keby sa ti stalo niečo neskutočne zlé a musíš sa s tým takto vysporiadať.

Ja som zas tu u nás. Na samote. Tiež po kúskoch nachádzam kto som, veľa o sebe premýšľam (pretože nemám čo iné robiť - akurát sa snažím premeniť svoje telo na Hannu Beth - ako sme sa dohodli :D (zlý joke) Celý deň iba chodím a rozmýšľam - príde mi to strašné mrhanie časom, keď sa dá toľko stihnúť. Ale to je to, že ja nemám ako. Nemám čo robiť... keď ti tam bude smutno, napíš sms- ja urvem note mamine a ideme si plánovať trip! Aspoň na niečo sa tieto prázdniny neskutočne teším. Na tie množstvá zážitkou a fotiek!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.