Blah Blah Blah...

Palacinka pre dušu

23. listopadu 2013 v 18:42 | Lusi
aneb SoulPancake je úplne najtop projekt, najtop ľudia, najtop nápady. :)
Majú tam požehnané množstvo videií. Odporúčam subscribenuť a keď budete mať čas tak to tam popozerať. Neoľutujete. Myslím, že každý si tam nájde to svoje. Majú tam "art attacky" kde ľudia tvoria neskutočné vecičky ale aj príbehy ľudí, ktorým ostáva už málo času (last days) či o ľuďoch z ulice.
Navyše tam majú rôzne show týkajúce sa (podľa mňa tiež) podstatných problémov alebo otáziek, ktoré sužujú dnešných ľudí.

Tu je zopár videií, ktoré sa najviac páčili mne.
čeknite aj ostatné! ↓ ;)

Len pre teba L. :)

28. srpna 2013 v 2:20 | Lusi
Ja viem. Meškám také 2 a pol hodiny. Sľúbila som, že napíšem článok ešte včera večer. Ale lepšie neskoro ako nikdy no nie ? Tak tu ho máš, moja soul mate jediná. Nemôžem spať a vonku je krásna búrka tak som ti ju nahrala. Stojím na balkóne a moknem a cítim v sebe nekonečnú energiu a silu. Dážď zmíva škaredé spomienky a všetko zase dáva zmysel...


Prepáč, mami.

11. srpna 2013 v 18:59 | Im not here. This is not happening.
Jasné, že vám ľudia nerozumejú keď im to nevysvetlíte. Jasné, že vás nechápu keď im nič nepoviete. Oni vás ani nemôžu pochopiť. Len po vás hučia a vy sa len usmievate a prikyvujete a v duchu si hovoríte "áno, áno. máš úplnú pravdu. presne tak to je. ešte mi nalož. aj tak ti nič nepoviem.." Presne to je ten problém - vy im to ani nechete povedať. Lenže potom sa budete hádať do konca života? Nastane tam niekedy to porozumenie? Dá mi niekedy moja matka pokoj? Ja sa jej nedivím, že na mňa hučí. Zaslúžim si to za moje činy. Ale ona nevie prečo som taká aká som. Ani to vedieť nikdy nebude. Ja sa ju snažím uchrániť. Ty to nechápeš mami? Tým, že ti nič nehovorím, snažím sa ťa uchrániť pred smútkom. Lebo viem, že by si bola hrozne smutná kebyže vieš čo sa mi včera stalo. Kebyže vieš na čo som dnes myslela. Radšej nech si nahnevaná ako smutná...

Je to začarovaný kruh.

I´m becoming a whale.

11. srpna 2013 v 13:14 | Im not here. This is not happening.


:D Ale vážne. Lulu mi vraví, že musíme kúpiť jedlo na náš výlet into the wild. Ja jej hovorím, že ja nejem. Nech si ona kúpi ale ja jesť nebudem. Lebo, že mám hladovku. HA ! Už ma vidíte ! :D Môžem mať neviem aké depresie a nechuť žit ale ten apetít pre jedlo ma asi nikdy neopustí. To s tou hladovkou si hovorím už dosť dlho. Nie je to žiadna diéta alebo čo. Proste si spravím takú detoxikáciu, budem nejaký čas piť veľa vody a jesť len minimálne. A potom budem jesť zase všetko ale obmedzím to lebo toto už je príliš... kebyže aspoň cvičím. (HA HA -_-) Ešte v Anglicku som zvykla behávať. Ako nejaký dôkaz, že som to nevzdala so životom. Vždy vás to tak naštartuje a máte zo seba aj dobrý pocit. Už si ani nepamätám prečo som zase prestala. Mama sa o mňa bojí (o moje psychické zdravie - veď má sa aj prečo MUHAHA) a tak všeličo googli po nete. Jednou z vecí čo sa dočítala je, že keď ste neustále v strese a máte často depky tak je (takmer) jedno čo a koľko jete. Vaše telo sa totiž bojí, že idete zomrieť tak ako obranný reflex na seba začne nabalovať tuky. Neviem či je to pravda ale tak prečo by som inak priberala keď furt jem tak isto? Tak isto ako pred rokom, tak isto ako pred desiatimi. Každý deň si teraz vravím, že začnem s tou "hladovkou". Už ma vidíte ehm ehm. Včera som si objednala 3 pizze :D. Ale to preto, že keď si objednáte 2 tak 3. máte za 70 centy tak ja reku, že to sa oplatí aspoň nebudem musieť tri dni riešiť jedlo, nič variť... a tak už druhý deň žijem na pizzi. YUMMY
Mám strašne produktívny víkend. Pozerám filmy a čítam knihy aby som nemusela rozmýšľať. Najradšej by som furt spala ale telo s tým tak úplne nesúhlasí. Ešte dokonca protestuje. Keď dlho spím (takých 10 hodín v noci + ďaľších 5 hodín v priebehu dňa - je mi úplne jedno, že si prespávam život.) tak som ešte viac unavená a dezorientovaná. Navyše mám vysoký cukor lebo sa nehýbem. A tadá ! = som nepoužiteľná. Ale vždy lepšie ako ísť von v tom teple... Ale piatok bola neuveriteľná noc !! Tá búrka ! <3 Presne takúto búrku moja duša potrebovala viac než hocičo iné. Akurát som bola v buse a išla som po kamošku na vlakovú stanicu keď sa spustil ten lejak. A nesmiem zabudnúť spomenúť tie nádherné blesky čo asi hodinu predtým skrášľovali nebo. Keďže kamoška je rovnaký blázon ako ja tak sme išli zo stanice domov peši. Všetci utekali, všetci sa schovávali a my sme si vykračovali a smiali sa ako sfetované. VOLANIE DIVOČINY HELL YEAH ! Aj sme si na plné hrdlo pokričali. Endorfíny som mala od malíčka na nohe po končeky vlasov. Zase som chcela žiť.



Piatok bol celkovo celý pekný. V robote som bola len 5 hodín (pomáham sa starať o trojčatá) a potom ku nám prišla na kávu kamoška zo strednej, s ktorou som sa asi rok nevidela. Na strednej sme mali dosť divný kolektív a aj keď som s nikým problém nemala tak tie kamarátstva neboli také silné.. s nikým sa už nestretávam. Škoda. Ale tak triedu si nevyberiete. Trochu sme kecali o tom čo nové a tak ale prišla hlavne aby mi porozprávala o Amway čo je vlastne domáce podnikanie. Majú fakt kvalitné vecičky ale ešte uvidím či sa do toho dám aj keď to znie super.
Celú sobotu som kukala filmy a dnes v tom budem pokračovať. Práve som dokukala Hangover 3. Ja chcem kamaráta ako je Alan ! :D Je to primitívny film ale nevedela som sa na ňom prestať smiať. Čo mi to dalo do života? A do AKÉHO prosím vás...







Ale najprv idem pokračovať v čítaní Starec a More.
Už som to síce čítala ale bolo to dávno a pekné veci si treba opakovať.

Your emotions are the slaves to your thoughts, and you are the slave to your emotions.

10. srpna 2013 v 12:47 | Im not here. This is not happening.
Liz: Do You know what I felt when I woke up this morning, Delia? Nothing! No passion, no spark, no faith, no heat, absolutely nothing! I think I've really gotten pass the point where I could be calling this a bad moment. And it just, it terrifies me. Jesus, this is worse than death to me. The idea that this is the person I'm gonna be from now on?!

Delia: You know what? This happens to people. They fall in love in their 20s, they get married, they do the granit counter top, white picket fence thing in their 30s. And somewhere in there they realize 'this is not for me anymore'. And so they fail, they fall down, they hurt like hell, they straighten up and march their bruised asses to the shrink's office. They can't just check out.

Liz: I am not checking out. I need to change.

Delia: You have a support system here, Liz. You have friends and family who love you.

Liz: And do you feel my love? For you? My support for you? No! There's like nothing! I have no pulse!
V mojom prípade? It became tendency.....

Pri tejto scénke z filmu Eat Pray Love som sa zastavila a zamyslela. Veľa krát som sa cítila ako Liz, vlastne sa tak cítim už väčšinu svojich dňov. Iba nechutná prázdnota. Nejde ani tak o to, že sa vám napríklad nedostáva toľko lásky koľko by ste chceli ale ide o to, že VY nedávate toľko lásky koľko by ste chceli dávať. Vlastne nedávate skoro žiadnu. A štve vás to, hneváte sa samy na seba, mrzí vás to. Ale nie a nie sa zmeniť. Nemáte energiu tú lásku dávať. Ste z toho všetkého už unavený. Aký ma život zmysel ak nerozdávame lásku? Máte pocit, že ste mŕtvy. Ale je to horšie ako smrť. Lebo nie ste živý ani mŕtvy.
Hovorím o sebe, že som slabá. Lebo aj som. Horšie veci sa ľuďom v živote dejú a sú v pohode. Ale na jednu vec som celkom hrdá (aj keď neviem či by som zrovna na niečo takéto mala byť hrdá - skôr keby som so sebou niečo konečne spravila...). A tou je, že som s tým hnusným pocitom vydržala žiť už tak dlho... škoda, že mi ho ale nejde zmeniť. Škoda, že sa neviem zmeniť...

To sú taký jebkovia :D ♥

9. srpna 2013 v 21:59 | Im not here. This is not happening.

Veď pozrite ten klip a uznajte samy. Tak jasne na nejaký klip ako Foo Fighters Learn to fly to samozrejme nemá ale ten ich cmuk a vykrúcanie zadečekov nemá chybu HA. Fucks given - 21. (pre tých čo nevedia toto nie sú originál M&S, hrajú tam známy komici - ak ste videli napr Hangover tak Eda Helmsa ste určite zaregistrovali)

WILL MÁ STRAŠNE SEXY BRADU !

Toto sú MUŽI a nie ten bobor.

A ten text. Sedí na mňa ako studené pivo na Pohode.

10 vecí, ktoré musím na sebe zmeniť.

8. srpna 2013 v 19:49 | ...she is not here anymore.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.
Začať sa mať rada.

Je neskutočné ako vás vlastný mozog dokáže zradiť. Sklamať. Zraniť. Zničiť. Zabiť.

6. srpna 2013 v 18:10 | ...she is not here anymore.
A je to tu. Neverím, že píšem na blog. Možno to bude posledný krát.

Žiadne zhrnutie predošlích dní, týždňov, mesiacov sa konať nebude. Z toho som už vyrástla. Ale za to sa pripravte na nie zrovna veselý článok. Nebude plný optimistických táranín a povzbudivých slov ako som mala vo zvyku. Asi to bude dosť nuda ale potrebujem sa vypísať. Asi si to aj tak veľa ľudí neprečíta ale je mi to dosť jedno. Tak povediac mi je už všetko jedno v poslednej dobe. Áno. To malé večne veselé decko Lusi je navždy preč. Miesto nej je tu nejaká patetická, sentimentálna troska, ktorej by som najradšej jednu zajebala ale viem, že sa tým nič nevyrieši. Bude to dlhé. Myslím článok. A random. Nuž pocity sa niekedy ťažko vyjadrujú v slovách a ešte ťažšie (ak je to vôbec možné) sa do nich vciťuje. A mimochodom ak máte samovražebné sklony radšej prestaňte čítať a choďte sa rovno zabiť a nestrácajte čas nad mojimi úbohými výlevmi. A nie. Nie nezlepší sa to. (odkaz pre tých ľudí so SS) Minimálne v mojom prípade. Prečo by sa aj malo? Po takej dlhej dobe? Furt vám všetci len hovoria, že bude lepšie. Na nástenke na fb vám vyskakuje nespočetné množstvo sračiek typu "there´s no rainbow without a little rain" poprípade "It´s gonna be okay in the end. If it´s not. It´s not the end". Ale čo keď vo vašom prípade tým koncom má byť až TEN koniec? (tak potom ho chcem hneď. je na tom niečo zlé, že si myslím, že si zaslúžim aby to po roku konečne okej bolo? Možno si pomyslíte pri slove rok niečo typu "no ty si dobrá piča, choď sa rovno zabiť aspoň očistíš genetický fond." Ja viem. Rok vôbec nie je veľa. Ale verte mi keď máte depky rok vkuse, vaše duševné zdravie to schytá. A to poriadne. Už len čakám kedy sa zo mňa stane Darth Vader.) A viete čas hovno pomáha. Nelieči. Skôr ničí. Miesto toho aby to bolo každým dňom lepšie, je to každým dňom horšie. Miesto toho aby ma prekážky v živote posilňovali tak ma ničia. Vlastne ničia ako ničia.. nemajú čo. Už tam nič nie je. Kiežby som ale dokázala byť bezcitná ale nedokážem. Chladná, odolná, uzavretá chápete. (nie zlá. rozhodne ubližovanie na mojom zozname nie je. ale proste kiežby mi bolo všetko fakt jedno ako som klamala na začiatku.) Kiežby som bola emocionálne numb. Ale miesto toho tu je neprestávajúca bolesť, záchvaty úzkosti, strach, panika, frustrácia, ďaľší strach, smútok, depresie, osamelosť, zúfalosť, nenávisť (iba voči mne), beznádej... a tak ďalej.

A potom sa stanete presne tým, kým ste nikdy nechceli byť.

Kto za to môže? Kto za to môže, že Lusi je preč? Rozhodne tá osoba čo leží na posteli a píše tieto slová. Nikto iní. Nikdy som nezhadzovala vinu za môj mizerný stav na nikoho. Sama si môžem za to, že som taká slabá. Aj kebyže mi nejakým spôsobom tento svet ublížil tak sa s tým mám kurva popasovať a nie sa ľutovať. Viete Lusi nikdy takáto nebola. Nikdy sa neľutovala (a keď tak len minimálne a musela na to mať fakt dostatočný dôvod). Nikdy sa nesťažovala. Alebo sa aspoň snažila zredukovať to na úplné minimum. A navyše keď bola (občas) smutná, bola smutná sama. Pred svetom bola jeden z najveselejších ľudí akých ste kedy poznali. Tešila sa z každej maličkosti, bola neskutčne vďačná za každú hlúposť, smiala sa bez väčšieho dôvodu. A viete kto ju najviac iritoval? Ľudia, ktorí sa furt ľutovali. Slabí ľudia. Ľudia čo nevideli aký je svet krásny a aké ľahké je byť šťastným. Stačí chcieť. A koľko krásnych vecí máme okolo seba. Od tučniakov po koncerty. Od vôňe pokosenej trávy po zmrzlinu. Od kamarátstva po foťák. Hnevali ju ľudia, ktorí nemali zmysel pre život a nechceli žiť. Hnevalo ju akí sú slepí. To snáď nevidia AKO veľa toho majú? Aké pekné životy majú? A potom? Sa stala jednou z nich. Ah ako som ju ja len mala rada a ako mi chýba. Viete ani nechápem prečo ma ľudia ešte majú radi. Lebo ja sa úprimne nenávidím.

Za čo? Tu je len niekoľko bodov:
- nenávidím sa za to, že si nevážim život, že si nevážim čo mám (materiálne veci nerátam, tie pre mňa nemajú žiadnu
hodnotu. skôr myslím úžasných kamarátov a pod.), dostatočne si nevážim čo pre mňa ľudia robia. vlastne si nevážim nič lebo jediné po čom túžim je navždy zmiznúť
- nenávidím sa za to kým som sa stala (sebaľútosť, apatia a pod. vlastnosti)
- nenávidím svoj výzor, celé svoje telo svoje choroby všetko
- nenávidím sa za to ako ubližujem mojej rodine mojím prístupom k životu
- nenávidím sa za to, že som taká neschopná a neviem sa sama už tak dlho poskladať
- nenávidím sa za to ako zanedbávam ľudí, ktorých milujem
- nenávidím sa za to, že si ubližujem (cukrovka)
- nenávidím sa za to, že sa nenávidím

Jasné, že sú aj svetlejšie chvíľky. Jasné, že sa aj zasmejem. (vlastne medzi ľuďmi mi to celkom ide uhrať na pomerne mentálne stabilného jedinca). Ale každé svetlo rýchlo zhasne. A čo kamaráti, rodina ? Stoja pri mne (aj keď ich veľa neostalo - čomu sa teda ani trošku nedivím) a snažia sa mi tú sviečku zapáliť ale ako keby bola vyrobená z ľadu. Nič už nezaberá. Terapeut, psychológ, nikto, nič. Všetko sú to len iskierky v nekonečnej temnote, ktorá vás denno denne pohlcuje viac a viac. Viem, že sú to len myšlienky. A tie sa dajú zmeniť. Viem akú majú myšlienky moc. A viem, že sa sama tými svojimi ničím. Ale ja som nad nimi stratila totálne kontrolu...
Viete čo som spravila včera? Dala som kamoške papierik kde bolo napísané moje heslo na fb a názov pesničky (viď 1. song), ktorú chcem aby zverejnila ak sa mi náhodou niečo stane. A teraz mi s kľudom povedzte, že nemám dôvod sa báť samej seba? No ale ten song všetko vysvetľuje. Nie je to nikoho chyba, že tu nechcem byť. Proste keď už neveríte, že budete niekedy šťastný. Že to bude niekedy lepšie. Že vám niekedy niekto pomôže. Že si vy samy niekedy dokážete pomôcť. Keď už neveríte takmer nikomu a ničomu.. je to zlé. Ste zamilovaní do spomienok a do svojej minulosti. Ale pokiaľ viem stroj času ešte stále nikto nepostavil a všetky časovraty sa rozbili v roku 1995 na Ministerstve mágie.
Hrozne som sa za posledné dni uzavrela. Skoro nikomu o svojich problémoch nehovorím. A na čo? Sú to tak či tak len moje boje. Okej môžu ma vypočuť, poradiť ale stále mám pocit, že to nemá zmysel. A myslím, že keď im hovorím, že som na tom zle tak ma neberú vážne. Neveria mi, že som na tom AŽ tak zle ako sa vyjadrujem a väčšinou ma odradia slovami typu, že každý máme svoje problémy, život nie je ružová záhrada, zmier sa s tým blah blah akoby som to dávno nevedela. Tak ja som potom radšej už ticho.
Neviem čo ďaľej. Neviem kto som. Neviem čo sa to deje. Neviem prečo moji rovesníci sa tešia zo života a ja nie. Prečo oni to ako-tak zvládajú a ja nie. I don´t know where I went wrong... Čo robím sakra zle?
Ja sa snažím... ja viem, že to neni o tom čakať na zázrak. Že to vôbec neni o čakaní. Je to o tom zdvihnúť tú riť a začať makať na tých veciach, ktoré sa zmeniť dajú a akceptovať veci, ktoré sa zmeniť nedajú. Keď ale moje myšlienky mi nedajú pokoj... nedokážem sa na nič sústrediť. (samé výhovorky, že...?)
Lusi zvykla VŠETKÉMU veriť. Svojim snom. Ľuďom. Verila na peknú budúcnosť. Lusi bola fakt super, kiežby ste ju boli poznali. Mali by ste ju určite aspoň tak radi ako ja.
Viete čo som začala robiť? Sem tam miniem tých pár peňazí čo som si zarobila na kraviny lebo si proste poviem, že veď čo zajtra tu možno už nebudem tak je to aj tak jedno no nie? (no prijebte mi niekto vážne.)
Keď sme už tak ďaleko tak myslím, že v tomto bode to aj tak už nikto (možno okrem Lulu) nečíta tak môžem s tým ísť von. Pokúsila som sa o to. Asi tak pred 3 týždňami. Nevyšlo to, smola. Aj za to sa nenávidím. Ale vtedy v tom momente mi bolo fakt všetko jedno. Bola to beznádej najvyššieho stupňa. Vie o tom jeden človek. A teraz už aj vy. Hej hou, zoznámte sa s psychoušom number one. Meno nemá.

Zober si knihu, ktorá je najbližšie pri tebe, otvor na strane 48 a prvá veta na tej strane opisuje tvoj sexuálny život.

2. srpna 2012 v 12:03 | Lusi ツ
Takýto obrázok na mňa vyskošil na fb. Hovorím si "Okej. Prečo nie. Zasmejme sa." Rozhliadnem sa okolo seba a pol metra odo mňa leží Harry... listujem stranu 48... prvá veta...

"Možno si myslia, že keď prídu neskôr, pozveme ich aj na večeru."

MOHLO to tam byť!?:D

Napíšte koment čo také vyšlo vám ;)

No rain, no rainbow.

2. srpna 2012 v 11:47 | Lusi ツ

When you find yourself cocooned in isolation and despair and cannot find your way out of the darkness, remember that this is similar to the place where caterpillars go to grow their wings.

How does it feel...

23. července 2012 v 0:26 | Lusi ツ
I'm not afraid of anything
I just need to know that i can breathe
I don't need much of anything
But suddenly, suddenly

I am small and the world is big
All around me is fast moving
Surrounded by so many things
But suddenly, suddenly

How does it feel, to be different from me?
Are we the same?
How does it feel, to be different from me?
Are we the same?
How does it feel?

I'm young, and I am free
But I get tired, and I get weak
I get lost, and I can't sleep
But suddenly, suddenly
...

Len ja a moje myšlienky.......... a dedko a mama. (deň 4.)

18. července 2012 v 18:52 | Lusi ツ
No dobre. Nie žeby mi to nejako extra vadilo ale... malo tam ostať len JA a moje myšlienky ! :D Zajtra poobede síce za mnou príjde kúsok Bratislavy (v podobe mojej drahej susedy, s ktorou sa poznáme odkedy sme obidve boli v bruškách a telepaticky sme sa zhovárali), ale to neznamená, že dnes sa tu majú povolené zdržiavať iné bytosti ako veveričky. Okej ale som ticho. S dedulom sme si fajn pokecali o kadibúdkach (dedko spomínal na staré časy), mravcoch (ktorí sa momentálne rozhodli bývať v stenách našej chaty), stromoch (ktoré treba spíliť - ja som rapídne proti !), Vianociach (a aké pekné by bolo tráviť ich tu, zahrabaní pod kopou snehu) a ďaľších podobných super veciach.
Ako som si tak počúvala Pink Floyd a The Doors rozmýšľala som čo užitočné dnes vykonám. Tak som sa vrhla na skalku, ktorá bola vo veľmi biednom stave. Jedno kúzlo, jedna sekunda a bolo. Okej klamem. Trvalo mi to asi 2 hodiny -_- Keďže to bol samozrejme celodňový (obávam sa či nie aj celotýždňový) výkon, nič iné užitočné som dnes nespravila. Počas tohto odburinovania skalky som stihla navštíviť aj mravenčiu farmu. Tak trošku fuj a tak trošku jéj. Bojím sa aby sa mi tie mravce v noci nepomstili za to, že som im ukradla strechu.
Snažila som sa odfotiť aj toto zviera ↓ Neviem či to je hmyz alebo vtáčik - pripomína mi to trochu kolibríka. Jediné čo viem, že to tak strašne rýchlo lieta, že sa mi podarilo ako-tak ho odfotiť až na 15. pokus :D. A to nehovorím o jeho krídlach. To môj foťák fakt nezvádne.
Dnes som si bola pokecať aj s Bonkom. Príliš mi neodpovedal, vlastne vôbec. Ale to ani keď bol živý takže nič nové. Ak si niekto myslí, že si robím srandu z mŕtvych tak sa mýli (okej možno raz som bola na cintoríne, jedla som detskú výživu a spýtala som sa jedného náhrobku: "Dáš si?" ... "Aha. Prepáč. Zabudla som, že si mŕtvy." Pôjdem do pekla čo už so mnou -_- ). Ja som totiž s mŕtvymi v kontakte! Ja som totiž médium! :O Okej. Nejsom. :D Ale Bonka som mala hrozne rada a nikdy na ňho nezabudnem. Bola som ho trošku pozrieť no. Aj keď ja som toho názoru, že on tam už nie je. Iba jeho telíčko.
Okej ja bežím dekdo chystá oheň a ideme si opekať :).

Len ja a moje myšlienky - Veverka! (deň 3. - poludnie)

17. července 2012 v 12:14 | Lusi ツ
Dobré ránečkooo. Sorry za tie ešte nerozlepené oči. Ach aký je to skvelý pocit keď vás nebudia smetiari ani rozčúlená matka ale slnko. Aký je to skvelý pocit raňajkovať zmrzku na balkóne, byť zababušená v perinách a sledovať veveričky. Krajšie ráno, krajší deň. Už viem, že to, že som sa sem vybrala bola správna vec. Doma by som sa k blogu nevrátila. Tu sa mi píše ľahko a baví ma to. A to, že tie myšlienky zo seba ventilujem mi pomáha. Takže to BOLO na niečo dobré! :) Doma som mala v posledných dňoch pocit, že explodujem - preto som tu. Normálne som sa pristihla pri tom ako sa prechádzam po izbe hore dole a neviem čo so sebou, myslela som si, že sa scvoknem :D. Nemala som náladu na nikoho a na nič. Možno až na pár výniemiek. Ale teraz? Tu? Úplne iné pocity. Yes. Som šťastná.

Len ja a moje myšlienky - a je ich KURVA veľa (deň 3. - skoré ráno)

17. července 2012 v 1:22 | Lusi ツ
Viete čoho sa najviac bojím? Faktu, že tento boj je len a len na mne. Nikto a nič mi nepomôže. Toto proste musím vybojovať sama. Nemyslím pobyt na tejto chate. Myslím boj sama so sebou. Aby zo mňa konečne bola vyrovnaná osoba. A bojím sa, že to bude trvať ešte dlho. Musím sa naučiť akceptovať všetko či mi život pripraví a nie na to nadávať alebo obracať sa tomu chrbtom alebo to jednoducho odmietnuť. Ono sa to tak či tak raz vypomstí.
Ako si tak píšem s niektorými ľuďmi padajú otázky ako: "...lulko a ty si ta sama ?" Ja odpisujem: "nie ja som tu s vtacikmi, veverickami, lienkami a tak. :) ja viem, ze vacsina ludi by to povazovalo za samotu ale ja k tej vacsine nepatrim, takze. :D nemozem predsa hladat samu seba s niekym dalsim no nie?:D" a na to mi prichádza odpoveď, ktorá ma dosť potešila: "luuuulko uplne by som vedla teba tiško ležala a cely ten svet dychala s tebou bez jedineho slova by sme presne vedeli o čo ide. aaa pridem čoskoro :)". Takže predsa len nie som až tak sama.
A ešte samozrejme musím spomenúť (čo musím! CHCEM!♥) Lu, ktorá ma včera večer nejeden krát rozosmiala. Tak isto ako aj jej články. Čítajte samy. + slová ako "Nie si sama. Ja som v duchu s tebou vždy, keď si na mňa spomenieš, pamätaj! :)" pre mňa tiež znamenajú v týchto dňoch hrozne veľa. Vidíte? Zase tá podpora od kamarátov. Milujem ich.

Ako si tak píšem z ďaľšou osôbkou moje prsty zachytávajú na bielom pozadí ďaľšie myšlienky... "ja som tu na chate cisto zo sebeckych dovodov :D miesto toho by som mohla byt v meste aspon trosku uzitocna... ale ja som dalej uz takto nemohla existovat.. rozmyslam, ze ti dorobim dizajn a uz sa dam nastalo off na fb lebo takto ked mam kontakt s ludmi je to prilis jednoduche :D" ... "jak jednoduche? :D" ... "no jednoduche v tom zmysle, ze ludia ma rozptyluju a zabavaju a ja sa nemam zabavat ale upratovat si moju hlavu :D" ... BLAH BLAH BLAH Ja: " podla mna zopar ludi na svete su tu omylom. niekedy sa sama seba pytam co som komu spravila, ze som sa musela narodit :D. do tohto sveta teda..." Alebo ešte jedna otázka na Lu: "vies co inak.. vacsina mojich rovestnikov vlastne vsetci travia leto tak, ze sa zabavaju. ja sa hladam. je to v poriadku?:D" A teraz vážne. Je to v poriadku?

Chápete to množstvo myšlienok? A to nie je ani 1/100.

Lu ešte na svojom blogu napísala, že "...Chýba mi druhá polovica duše. Kde len lieta..." No môj problém je zase, že ja presne viem kde lieta tá moja a mám taký silný pocit, že tá moja za ňou zdrla a preto som teraz tak trochu prázdna (aj keď je to len jeden z dôvodov). No ale neni SVIŇA?! :D Bez dovolenia! A aj keď som jej milión krát povedala, že druhá duša nemá záujem. PS: Takéto rady...

vám môžem jebať. :D

Okej... to nebolo 2 krát vyrovnané. Za trest tu budeš o deň viac Luca!
Možno si tu len musím uvedomiť, že tú dušu nepotrebujem na to aby som mohla ďaľej existovať. Neviem či sa mi to podarí... Bojím sa, že skončím ako Snape → na jednej strane je to neskutočne krásne a silné (viem prečo mám vytetované slovo Always :) no na druhej strane smutné jak nič na svete. A čo keď aj zo mňa sa stane zakomplexovaný človek, ktorý napovrchu neprejavuje žiadne kladné pocity? Ale pritom sa ukáže, že pociťoval ten najhlbší a najkrajší cit. A najdlhší...
Ja si teda silná vôbec nepripadám...

A viete čo je zúfalo smiešne? Že to trvá už asi 3 roky (a áno až teraz o tom píšem na blog. vlastne len nedávno som o tom prvý krát povedala asi 1,2 ľuďom). Len v poslednej dobe sa to extrémne vystupňovalo. Chápete? Ja som normálne nedokázala mať rada niekoho iného. Lebo pri nikom inom som niečo podobné necítila. Ja za to nemôžem... ! :D Srdce neoklamete. Pocity neodstránite. Niekedy rozmýšľam či by nebolo lepšie keby som ho nikdy nebola strela... aj keď to by znamenalo, že by som nikdy nepocítila čo je to láska... Najhoršie na tom je, že všetko nasvedčovalo tomu, že je to vzájomné. A možno som bola len naivná. Ale možno nie. Celú pravdu nevie ani jedna strana. A ani tak skoro asi nebude vedieť. Okej... dostala som sa niekde kde som sa vôbec dostať nechcela. FUck:D.

Už len jedna vec k tomuto slohu...

Fuck yeah. A nestalo sa tak dnes ani včera.
A nebolo to rozmýšľaním len nad mojou Lilly :D.
Ako veľa sa toho takou mladou hlavičkou dokáže prehnať...
Možno na to len nie sme zvyknutí. Keďže deti určite toľko nerozmýšľajú...
Neviem...
Okej.
Už sa uvedom.
STOP.

Bodaj by to skončilo aj v realite...
...a nie len na blogu. (akože moje myšlienky :D)


A to už je 3. článok za dnes OH MY VOLDY :/

Tento svet je nedomyslený.
Prečo sú ľudia bez lásky smutní?
Prečo nemôžeme šťastne existovať aj bez nej??

Môžeš existovať aj bez lásky ale vždy ti niečo bude chýbať.
(to je epický citát by me :D:D:D)
No to ma poser to vyzerá ako keby mi odpovedal niekto zhora :D:D teda skrz mňa :D LOL :D
AH zase zo seba potím múdrosti najvyšší čas skončiť to.

Oh...

Už fakt končím.

BU ! :D

Ne. Fakt.

Len ja a moje myšlienky (deň 2.)

16. července 2012 v 21:52 | Lusi ツ
Ako tu tak sedím v dedkových topánkach pri vyhasnutom ohnisku a je mi zima, rozmýšľam. Čo iné mi ostáva v tomto tichu. Rozmýšľam či to, že som sa sem vydala bolo moje najlepšie alebo najhoršie rozhodnutie. Aj doma sa cítim sama ale fizycky sama niesom. Toto je iné. Tu je tá samota silnejšia, temnejšia. Miesto vône stromov cítim len repelent, v ktorom som sa vykúpala aby som mohla teraz večer vyjsť von. Tma a noc má niečo do seba ale o polnoci by som sa už sama vyjsť von asi neodvážila. Je tam čierno čierna tma a po zážitku s Lu raz v noci mám z toho tak trošku traumu. Ale mám pred sebou ešte nemálo dní a dúfam, že sa prekonám a spravím vám aj krásnu fotku oblohy posiatej hviezdami. Počujem detský smiech zo vzdialenej chatky. Usmejem sa. Pospomínala som si na to koľko opac-opac schoviek sme si tu zahrali, koľko pirátov a obchodníkov tadeto prebehlo a pýtam sa samej seba: "Zahral by si to teraz so mnou niekto?" Niekto v mojom veku? Dosť pochybujem... Keby nás bolo veľa mohla by to byť sranda. Možno som jedna z mála ľudí čo by ich to ešte v takomto veku bavilo, ale prečo nie? Medzi mojimi kamošmi však ťažko niekoho takého nájdem. Každý by radšej jednu fľašu stiahol. Spomínam ako nás dedko v noci strašil a ako sme sa z toho tešili, ako sme hrali sumo a ako sme bojovali v šiškových vojnách. Na ničom nezáležalo, iba na prítomnosti a danom okamihu. Na budúcnosť ani na minulosť sme nepomysleli. Tak som sa aj ja teraz zamyslela nad okamihom v tom momente. Čo cítim? Trošku ma prekvapilo, že necítim úzkosť. Zvykla som ju pociťovať aj keď sme išli na chatu len s babkou a dedkom. Bolo mi smutno a úzko, že sa nebudem mať s kým hrať a budem tam sama (bez detí). Teraz som tu úplne sama a vôbec mi to nevadí. Znamená to, že mi ľudia nechýbajú? Doma sa cítim sama aj napriek tomu, že vedľa v izbe je brat a v kuchyni mama. Jediný kto mi ako tak nedáva pocit, že som sama sú psy lebo tí ma majú zo všetkých najradšej a dávajú mi to aj najavo narozdiel od zbytku rodiny. Tá by sa len hádala, vyčítala, rozkazovala, sťažovala, chcela ma úplne zmeniť poprípade aj vymeniť... Okej ako chcete. Ale čo tak trochu lásky?... pochvaly, pokory, úsmevu, radosti, prijatia toho, že nie som bezchybná atď atď. ? Márne by som hľadala. Prečo stále neprestávam mať pocit, že kamarátom na mne záleži viac ako mojej vlastnej rodine? Chcem len trošku viac lásky, nič viac. PS: fotka je tak trochu rozmazaná ale to je v poho. Môj život je teraz tiež tak trošku rozmazaný.
Keď som sem išla autom, skoro som narazila. Tak ma zaujal prenádherný západ slnka na ľavoboku. Západy slnka po búrke sú vždy najkrajšie. Horizont sfarbený do ružova, miestami do oranžova a nad ním tmavo modré, temné oblaky, ktoré len zvýrazňujú krásu toho zjavu. Hrozne som chcela zastaviť a odfotiť to no nedalo sa. Prišla som sem za tmy. Horko ťažko som otvorila chatu a zapla elektrinu. Rýchlo som sa zamkla. Bola som v bezpečí. Večer sa mi krásne zaspávalo pri zvuku dopadajúcich kvapiek na strechu chaty. Nasledujúci deň celý pršalo a ja som si len čítala na balkóne a dýchala tú vôňu. Ale späť zase do prítomnosti.
Uvedomila som si, že možno necítim úzkosť ale necítim nič. Prázdnota. Čo sa to deje? To ma natoľko ten svet zničil? Mňa čo som dokázala pociťovať neskutočnú radosť no naopak aj neskutočný smútok? Ja čo bývam tak často tak veľmi precitlivená? Ostala zo mňa po tom všetkom len prázdna plechovka? Bez duše? Je to tak... musím sa nájsť...

Lost in the universe.

16. července 2012 v 17:22 | Lusinka ツ

Je to tak. Možno pred rokom som si ešte neuvedomovala čo sa deje no dnes už viem, že aby bolo všetko v poriadku musím sa nájsť. Už nejakú tú dobu som poriadne stratená. Ale to je okej. To patrí k dospievaniu a každý si tým skôr či neskôr prejde. Keď sa chce človek nájsť najlepšie je keď je sám. A to aj som. Zvláštne. Ako sa tak prechádzam okolo chaty uvedomujem si, že už nie som to malé dieťa čo tam zvyklo pobehovať. Prišla som sem sama na svojom vlastnom aute a sama tu aj bývam. Učím sa samostatnosti, zodpovednosti, poriadku a všetkým tým ostatným veciam... čo mi je však ľúto na tomto dospievaní, že už sa neusmievam toľko ako keď som bola malá. Naopak oveľa intenzívnejšie vnímam prírodu okolo seba. Každým rokom sa mi zdá o čosi krajšia. Ale zároveň aj smutnejšia. Ako som sa tak na jar prechádzala mestkými uličkami, chodníky boli posiate ružovými závejmi a jemný, teplý vetrík spôsobil, že z čerešní pršali ďaľšie ružové lupienky. Bolo to krásne. Nedalo sa neusmiať. No v zápätí úsmev zmizol pri predstave, že keby som sa tam prechádzala s niekým bolo by to oveľa krajšie. A tak sa čaro všetkého rozplinulo akoby nič. Snažím sa ako najviac viem no radosť z hocičoho si dlho udržať neviem. Stále sa dokážem hrozne rozrušiť z každej maličkosti ale dlho mi to nevydrží. Tu na chate mi je o niečo lepšie. Mám tu pokoj, vtáčiky spievajú, ležím si v tráve, čítam si a večer si spravím kávu a idem na noťas. Najdôležitejšie však je, že niesom uväznená medzi tými hnusnými štymri stenami v meste, ktoré tak nemám rada. Vo štvrtok mi sem príde kamoška ale iba na pár dní. Potom tu budem asi zase nejaký ten čas sama. A potom sa uvidí...

Chcem toho veľa? NO A ČO.

26. září 2011 v 15:11 | Lusinka ツ

CHCEM

bývať niekde inde.
v inom dome.
v inej izbe.
chodiť na gitaru.
nájsť niekoho (povahovo) ako Jeydon.
mať zvieratko.
mať pri sebe niekoho kto miluje fotenie tak ako ja.
jesť KEDY sa mi zachce a ČO sa mi zachce:D.
byť niekto iný.....

Možno si poviete tak prečo aspoň nezačnem chodiť na gitaru a nezmením si izbu?
Verte mi.
Nedá sa to.
Dúfam, že sa to zmení.

Spánok milujem ale dnes na ňho nemám náladu

19. července 2011 v 2:10 | Lusinka ツ
Kde sme to skončili? Aha.. áno opekačka. Nebola xD. Bolo to tam plné ale išli sme ku kamoškinmu spolužiakovi na byt. Kukali sme Spartakusa a ešte nejaký podobný film - úžasné "vzrúšo"! :D Ale nie.. náhodou bolo fajn :). Hlavne hranie jungle speedu. Čím viac ľudí to hrá tým väčšia sranda a tým pádom, že bolo už dosť neskoro všetci sme sa trošku viac smiali :D. Domov som prišla o 6 ráno a spala som do 3 poobede xD. Raňajky aj s inzulínom som zase vynechala :/ Keď som blbá.. a nenapraviteľná.. sama sa ničím. Nevážim si samu seba. Smutnejšie je, že si toto všetko uvedomujem a nezmenila som sa.. No ale to je jedno. Dnes večer som ešte bola za Lenkou v Devínskej - prehrala som stávku takže musím chodiť všade kam mi povie :/ :D. Nie veď ale ja ju mám rada. Len ten podnik tam moc nie :D. Zafajčený, plný ožranov.. YES! :D Si mohla vybrať aj niečo útulnejšie fakt! :D Hneď pri dome má Lulu kaviareň ale niééé ona chodí tam. Nevadí no. Veď bolo dobre tak čo sa sťažujem?:D Ja som vlastne chcela napísať len, že zajtra idem do Česka za mamou (a ako Lenka správne hovorí - čiže za psami :D ja viem.. smutné trošku asi xD). Budem tam pár dní a neviem či sa dostanem na net čiže aj na blog. Majte sa zatím a keep užívanie prázdnin ♥.
Dnes aj pršalo. Milujem ten pocit keď vyjdem von pretože prší a viem (a vidím), že všetci utekajú domov tiež preto, že prší. Ja spomalím. Chodím si sama sem a tam. Niekedy pri tom počúvam aj pesničky (a že prečo sa mi kazia všetky slúchatká :D) niekedy počúvam jednoducho len padajúci dážď a dnes sa k tomu pridalo aj hrmenie. Úplne ma to celé prebudilo, zabudla som na únavu, na všetko zlé... ako keby to tá voda zo mňa zmila. Keď som prišla domov bola som plná energie a chuti niečo robiť tak som išla kresliť a kreslila som kým neprestalo pršať... ♥

A zase som mala túto "noc" krásny sen :) S jedným chalanom :D Nepoznáte :D Ale bolo to milé :). A pred chvíľkou som videla status kamaráta z Česka, že "kto ide do Mohelna?" a úplne mi to posralo náladu :D:D ale fakt... lebo my tam tento rok nejdeme.. keď som to videla prišli na mňa všetky tie spomienky všetko to... nevadí nemôžem chcieť všetko už som mala toto leto krásne iné veci a hlavne HUG ! Na ten si spomeniem vždy keď mi je na nič z niečoho.. ja viem asi je to smutné.. iný spomínajú na dôležitejšie životné veci... ale tak.. čo už no xD Iným príjde divné, že spomienka na objatie nejakého "obyčajného" speváka, s ktorým sa ani nepoznám a je mi cudzí môže znamenať pre mňa tak veľa. Nie je to však jediná vec, ktorá ma vie takto v každej situácií vždy potešiť. Existuje aj ďaľšia vec, ktorá by ma rozveselila asi aj v hrobe. Vec, ktorá ma vždy posilní keď som smutná alebo slabá. Stačí len jediná myšlienka na ňu. Je to.....

Bré ránečko

17. července 2011 v 13:30 | Lusinka ツ
ZÍV natiahnutie a zase ZÍV, pohodlná stolička, netík a na raňajky syrová pizza. AAAAH milujem prázdninové rána ♥. A ešte krajšie sú keď sa vám v noci sníva tak dokonalý sen ako mňe dnes. Som si pokecala s Cone-om ako nikdy :D. Úplne ako seberovní, ako starí kamoši :). A úplne bol zlatý a vkuse sa usmieval jejda :D. Pokecali sme si o koncertoch, o tom, že fanúšikovia na Topfeste boli strašní, pýtal sa ma, ktorý koncert sa mi najviac páčil, ja som sa ho pýtala či sa k nim dostali darčeky, ohovárali sme Derycka a tak :D. Chcela som si pokecať aj s ním ale bol tak mimo, že sa to nedalo ale aj tak bol super vkuse sa asi takto usmieval (a to je ešte nič :D) a niečo si mrmlal :D:D. Takže bol nepoužiteľný :( :D. A potom ešte tam bol jeden týpek z ich crew (s ktorým som sa stretla aj v skutočnosti) a ja som sa ho spýtala, že či si ma pamätá (inak
všetko to bolo po ďaľšom koncerte vo Viedni na ktorom som bola s BARBORKOU!!!!:D:D:D - moja 7 ročná sestra či koľko pre tých čo nevedia :D) a on že jasné! Veď kto by si ma nepamätal, ževraj si ma všimol už dávno, že patrím k najväčším fanúšikom ale kapela si to neuvedomuje :D úplne zlatýýý :D a potom mi tam začal menovať, na ktorých všetkých koncertoch som bola ešte aj dátumy a názvy.. a ja že to si robí prdel to ako si pamätá a ako o tom vie??:D Ale milé :D. No a nakoniec mi Cone dal podpis aj Deryck a tomu ešte hovorím, že som pravdepodobne prvá, kto má asi takýto podpis od takéhoto ožratého Derycka :D:D:D. Ten podpis sa vôbec nepodobal vlastne to bola taká čarbanica len :D. No a nakoniec sa Cone ospravedlnil za Derycka a povedal, že už budú musieť ísť, že to bol ich posledný koncert na tour a idú si pozrieť film :D:D:D. Deryck sa na mňa ešte ožrato usmial (ako malé dieťa :D) a zakíval mi :D. Jój ale ten pokec s Cone-om fakt stál za to :). Úplne dlho sme kecali o všeličom a vôbec som nebola ani nervózna či tak.. proste krása :D. A celý sen zase po anglicky. Mohli by sa mi také sny snívať aj každú noc :).
Na dnešok plánujem počítať nejaké tie vaše články, už som na to zvedavá :). Na obed sa pôjdem opaľovať ocovi hore na balkón a večer bude jedna opekačka. Snáď bude fajn ale určite :).
LETOOOOO ♥

Že čooooo

16. července 2011 v 1:54 | Lusinka ツ
Že čoooo. Že čooooo!! :D Ja píšem na blog. Skočila som sem lebo som niečo hladala (občas sem prídem a ten pohľad na opustený blog ma ubíja! :D ale fakt.. je mi za ním smutno) a začítala som sa do nejakých starších článkov a už to tu bolo :D ujeb za ujebom :D:D:D. Ja som asi fakt maxi psychoš keď sa smejem na vlastných článkoch :D:D:D. No hen už zase tá smajlíková závyslosť! Sa uvedom. Mám 18 takže sa musím správať adekvátne na svoj vek (:D:D:D:D:D:D). Ja by som nemala písať články po polnoci fakt :D:D. No ale pointa zase nejako uniká ako v každom článku :D. Každodenne robím toľko kravín respektíve ani nič nerobím - spím (už poznám dôvod mojej nekonečnej únavy :/ je ním vysoký cukor... ten spôsobuje nechuť k činnostiam (aj také čo milujete) + som z neho mrte unavená... a viete si predstaviť ako sa asi môžem cítiť pri cukre 30 a vyššie keď 17 je už katastrofa.. áno v poslednej dobe mávam aj HI čo je cukor nad 31 či koľko :/ no vlastne si to ani neviete predstavť lebo nemáte cukrovku :D ale poviem vám, že neni mi moc na tancovanie... no ale sral to pes veď ja som zdravá!!:D ja sa vyliečim HA. silou myšlienok :D:D možno :D URČITE!:D už teraz cítim, že mám cukor 5,8! :D). No ale späť k tomu, že nič nerobím a to nič by som kľudne mohla zameniť za blog. Keď na ňom nejsom ani si neuvedomujem o čo prichádzam. O koľko hlasných ujebov, úprimných úsmevov pri čítaní vašich článkov alebo komentárov :), pri pridávaní vecí čo mám rada, pri písaní článkov. Fakt rada ich píšem veď viete, že sa musím vždy ovládať keď mám blogové obdobie aby som nepridala sto článkov :D. Neviem prečo to robím. Fakt nie. Prečo mám chuť všetko zverejňovať na svetlo internetové. Keďže celý blog je tu len JA JA JA (väčšinou) tak v tom častokrát nevidím zmysel. Ale prečo musí mať všetko zmysel? Ako som raz zistila - veci, ktoré nedávajú zmysel sú vždy tie najkrajšie :). Takže nechajme tieto končiny plynúť kam sa im zachce. S vekom sa možno isté veci zmenia ale možno ani nie. Veci čo mám rada teraz (a to čo rada robím, pridávam) sa tak skoro nezmení. Takže neočakávam, že za rok budem pridávať grafy vývoja ceny zlata a úvahy o tom do akých akcí sa oplatí investovať aby zo mňa bola pracháčka :D. BOHA :D Takéto reči vám chýbali áno?:D Bolo vám to kurnik treba??!:DD A bolo to mne treba?

Bolo :).

Ešte pár riadkov k môjmu doterajšiemu životu. Vy, ktorý ste sa možno dostali až sem (2xL a M♥) asi väčšinu z toho viete lebo sme v kontakte :) ale tak skôr pre seba si to napíšem - veď ma poznáte.. :D Aby som sa mala na čom usmievať nabudúce :) Na tých krásnych momentoch, na tom, že môj život zase nie je až taký strašný :)) V podstate ho mlujem :D len isté veci chýbajú a bol by dokonalý :).
Veľmi dobre si pamätám obdobie keď som zase prestala chodiť na blog. Vtedy som si povedala jedno. Treba žiť! Tak som s tým aj začala :D. Teda žila som aj predtým ale začala som žiť intenzívnejšie a stále s tým mienim pokračovať (+blog k tomu pridať :) na ten sa proste čas nájsť musí!). Predtým keď ma niekam zavolali nie vždy som išla. Mala som z istých vecí obavy. Obavy, že viem ako to dopadne, že sa tam nebudem cítiť dobre, že hento a tamto... ale to je už minulosť. Konečne nič neriešim. Fakt NIČ. Result! Tešíte sa zo mňa, žeee?:D Aspoň tak ako ja zo seba :D. Aj keď sebavedomie je stále v bode mrazu.. (bacha na to ale už neni v mínuse :D ale stále nie je zdravé..) nenechám si istými vecami pokaziť život. Výzorom už vôbec nie. Moja povaha tiež viacerým nesedí... ale to preto, že ma nepoznajú. Som pretty shy ale keď ma niekto spozná tak... tak no veď oni vedia :D.


No a tak som začala žiť. Teda ako sa tu v BA dá. Keďže nemám nikoho s kým by som fotila či chodila po galériach, výstavách a pod... (čo nerada robím sama až na to fotenie) tak ten život začal byť trošku iný ako doposiaľ. Tým myslím podniky (zväčša rockové♥), čajovne (to bolo aj predtým ale chápete :D častejšie no..), mesto (nákupy, mekáč, kino, bowling proste klasika :D no ale doteraz nechápem odkiaľ som na to vzala prachy :D), oldiesky, KONCERTY!!!! (tak ako tie vždy a všade!!::), moje 18. narodky a s nimi spojené veľmi pekné oslavy, opekačky, stanovačky, bytovice, len tak ísť von proste atď... akcie no.. Nechcem nadávať ale... toto obdobie sa mi KURVA páči :D. No ale aj tak tieto zážitky sú NIČ. NIČ v porovnaní s Kopanicami. Lebo len ona ma chápe. Ona má taký vzťah k prírode, k zvieratkám (okrem určitých :D), k Voldemortovi, k hudbe, filmom, FOTENIU.. ku všeličomu. Ďaľej by sme mohli spomenúť napr... KONCERTY!!!!! :D a zoo vo Viedni :) a pandy, tučniaky, vlci, ľ. medvede ♥ (chudáčkovia.. ja ich unesiem!) ďaľej naprrr KONCERTY!!!!:D:D:D potom azda KONCERTY!!!!:D:D Ne ale fakt! Veď akože.. HUG OD DERYCKA !!! OMG!:D♥♥♥ Lulu <3 A TOPFEST!!!!!!♥♥ :))) A naše vyhraté majstrovstvá <33. Chýbate mi moja czech crew. JÁÁÁÁJ. PUBERTAAAA :D Akože ja nejsom žiadna ujačaná fanúšička jasné??:D Ale tak... ÁÁÁÁÁÁÁ :D:D :))) Ďakujem ti neviem kto za to, že ma máš tak rád a takéto zážitky mi prinášaš :D Lebo ja si to nezaslúžim.. ale fakt.. možno nerobím nič zlé ale ani dobré...
Akurát pozerám.. ja som tu nebola od Februára!!?? To nemyslíte vážne! To jak dlho kokso :D. A ja už zase neviem nič čo sa ďaľej stalo. Zase mám okno :D. Určite sa toho stalo oveľa viac... Tak ale to je jedno.. stačilo by mi aj to objatie od Derycka, tie krásne koncerty, fotenie s Lul a viac mi netreba spomínať ♥.
Akurát ešte možno podotkúť, že som úspešne (a nečakane:D) dokončila 3. ročník a práve teraz zažívam úplne peckové prázdniny, ktoré mali taký začiatok jak nikdy a to ma ešte veľa skvelých vecí čaká!:)
thank them for everything they do for me/us!♥

s pozdravom <41

I don't know what's happening to me

18. června 2011 v 16:56 | Lusinka ツ
I mean... I´m happy! SO HAPPY! But...
nevládzem. som unavená a neviem z čoho.
ku väčšine vecí mám mechuť a neviem prečo!
školu flákam, po škole (ak do nej idem) idem spať a zobudím sa ešte viac zničená o 8 večer...
jediná vec, na ktorú mi ešte ostala chuť sú knihy.
ale aj tak.
čo sa do pekla deje?....

asi niekoho pri sebe potrebujem

Čáááááu.

9. května 2011 v 10:05 | Lusinka ツ
Tak pozdrav ne?:D

Wazaap?

27. února 2011 v 22:23 | Lusinka ツ
Čo vám poviem. Tieto prázky boli na hovno. Fuck it. Zajtra je škola. Fuck it. Mám hroznú chuť sa uliať ale budem sa musieť dokopať. Chcela som cez prázky spraviť aspoň NIEČO užitočné. Možno urobiť niekomu radosť, možno zmeniť svoj lenivý život. I hate myself. Prečo mám pocit, že ľudia okolo mňa sa dokážu zmeniť zo dňa na deň ale ja nie? VERTE MI, ŽE CHEM! A AKO! Lenže ja si to možno akurát poviem ale tam sa to skončí. Možno hľadám podporu, ktorá neprichádza (aspoň nie nikde tu v mojej blízkosti). Pre starích rodičov som blázon pretože som vyhlásila, že by aj brat mohol občas umyť riady nie len ja. Ja nie som žiadna feministka (omg už len to) ale proste nemienim robiť všetko sama. Navyše hovoria, že sa nečudujú, že mama odišla! Ževraj odo mňa by odišiel každý!!:D:D FASA. Brat sa chce tiež odsťahovať tak predsa len na tom možno niečo pravdy bude... YEAH budem mať čerstvých 18 a budem úplne samostatná + sama... ale to dlho nevydržím takže z nášho bytu spravím študenský príbytok. Dúfam, že aspoň dane za mňa bráško zaplatí lebo fakt neviem. Jejdaaa všetci ho milujú a na mňa serú. Ale ja ich nepotrebujem. Nič si z tohto všetkého proste nebudem robiť. Ja mám svojich kamarátov!<333 A viete čoooooo?:) IDEM NA KONCERT SUM 41 YEAAAAAAH!!!!! Stále nechápem, že príjdu na Slovensko. Ja viem. Nezaslúžim si to. Nechápem prečo je niekedy ku mne život taký štedrý (v určitých veciach) keď som pri tom taký stratený prípad. Doteraz neviem čo sa celé tieto prázky dialo. Akurát som sa trochu venovala ATMP, trochu Sum blogu, veeeľa Liz a to je asi tak všetko čo si pamätám. Prefackajte ma niekto!! Ja potrebujem pri sebe niekoho kto ma zmení. Niekoho kto so mňou začne žiť zdravší život :D. A niekoho kto bude pri mne keď rodina nie je...

Neviem čo by som teraz robila bez Liz. Asi by som ani von nevyšla a bola 9 dní v pyžame :D. Ale fakt... to nie je vtipné... ale keď ja na tých ľudí fakt nemám náladu. Keď vedia byť niekedy taký zlí. Nie len na mňa. Ale všetci navzájom. Nebaví ma počúvať ohováračky. Nebaví ma, že sú takýto.


A zase opakujem, že chcem byť dieťa navždy a nevedieť o všetkých týchto veciach.

...pretože deti si myslia, že svet je dokonalý a vždy bude
...pretože deti si myslia, že existuje láska na celý život
...pretože deti si myslia, že ich najbližší nikdy neopustia
...pretože pre deti je aj prechádzka po novej ulici dobrodružstvom
...pretože deťom stačí ku šťastiu blato a paličky
...pretože deti nemajú skoro žiadne povinnosti
...pretože deti by sa len celý život hrali
...pretože deti dávajú najlepšie hlášky
...pretože deti majú najlepšiu a najkrajšiu fantáziu
...pretože deti ešte ľuďom veria
...pretože deti nevedia aký je svet skazený
...pretože deti nad ničím nerozmýšľajú
...pretože deti sú bláznivé a nevinné
...pretože deti nechcú byť bohaté, úspešné a slávne
...pretože deti chcú byť princezné a astronauti
...pretože deti nie sú povrchné, neubližujú, neodsudzujú, neskupinkujú, neohovárajú, neposudzujú, neurážajú, nešikanujú, nezabíjajú...
...pretože deti vkuse nefajčia, nechlastajú, nefetujú a nedrogujú
...pretože deti nevedia, že existuje týranie, vojny, politici...
...pretože deťom nezáleží na tom ako vyzerajú
...pretože deti nemajú potrebu manipulovať s ľuďmi
...pretože deti nemajú potrebu byť falošnými
...pretože deti vždy povedia čo si myslia
...pretože deti sa stále len smejú
...pretože deti...

mohli by sme pokračovať do nekonečna

Ľudia sú poza moje chápanie niekedy proste...

PS: Neberte ma zle. Ja momentálne nemám ani zlú náladu!:D Len proste je ťažké ignorovať všetky tieto zlé vlastnosti ľudí keď sa na vás valia zo všetkých strán. Ja tiež nie som aniel. Ani nechcem byť lebo sa to nedá. Ale proste niekedy je to na mňa už moc z ich strany... zo strany ľudí.

A preto som mimozemšťan. Proste a jednoducho sem nepatrím. A nie preto, že som teenager!:D A Myslím si, že mi nikto nerozumie. Práveže naopak. Môj mimozemský druh mi veľmi dobre rozumie :D. A nepatrím sem pretože ľudia si žijú a tvária sa, že všetko je OK. Ale do riti neni!:D Kde to žijeme omg...

Na záver už len pár slov: 465465465465465465

JO a skoro by som zabudla - čakám na objednávku obrieho kornútku, Jacka Danielsa a nejakú sexi Hello Kitty sračku. Because this July is gonna be fucking............. wait for it.......... LEGENDARY!!!!!!! Teším, teším ľudkovia!!:)))

Vždycky sa môžete vyhovoriť na odumierajúce mozgové bunky :D. Teda pokiaľ máte cukrovku.

22. února 2011 v 15:31 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Nie som typ človeka, ktorému vadí vyjsť z domu v teplákoch. Nemám problém v nich ísť ani do mesta ani do obchodného centra. Nepotrebujem si nič dokazovať. Je mi jedno čo si o mne myslia cudzí keď ja sama dobre viem, že mám doma v skrini normálne oblečko nie? Ale tie pohľady ľudí... *447*ako na nejaký stratený prípad. fuck.gif image by Salisko them 465. Väčšina Bratislavčanov má taktiež problém vyjsť z domu nenamalovaní. Úbohé843

Akurát som prišla z vonku 1412. Taká dobre naladená . Ten mrazivý vzduch ma riadne prebudil. Proste mi to dobre bodlo . A čo sú hento za reči ↑? To len tak aby ste mali predstavu kde to žijem. Tí ľudia tu ma niekedy ubíjajú...

Ako som sa tak včera ráno prechádzala s Liz rozmýšľala som 925 prečo som niekedy taká zaostalá. Okrem toho, že mi pomalšie dopína !499!, niekedy fakt nechápem nad tým čo robím/píšem. Už dávnejšie som sa toto všetko moje mierne retardované správanie 967 rozhodla zvaliť na curkovku. Lebo inak si to neviem vysvetliť!:D Nn *2167* A prečo práve na ňu? Lebo keď máte nízky cukor tak vám mozog pomalšie pracuje, vlastne úplne prestáva pracovať... keďže jediná látka, ktorú mozog príjma sú sacharidy. Nízky cukor sa volá hypoglykémia a vtedy vám môžu až odumierať mozgové bunky. (keď je cukor fakt nízky) A vždy keď mám hypo (kamaráti môžu potvrdiť :D) tak trepem jedno cez druhú . Niekedy ma už ani určité slovo nenapadne. Niekedy je to sranda ale raz som už nevedela ani vysloviť !499!, že potrebujem súrne cukor a to už mi také vtipné neprišlo...

Pre predstavu čo také píšem keď som v tomto stave - pozri c.č. . Bolo to predvčerom a keď som to písala mala som v sebe už niekoľko kociek cukru. Ale aj to chvíľku trvá kým to udre na mozog :D. Ale upozorňujem vás843 Normálni ľudia z toho môžu byť mierne pohoršení !426!. (keď mám hypo tak mi je aj všetko 3x smiešnejšie !984! preto to more smajlov !426!)
www.lusinka.blog.cz

Viete.. ono to secret je tak trochu...

18. února 2011 v 22:37 | Lusinka ツ

STRAŠIDELNÉ!

Mení všetko na čo som bola zvyknutá!
Mení mi život...

k lepšiemu :)

Sú to len také hlúposti. Také maličkosti. Ktoré boli v našom živote vždy. Len sme si ich neuvedomovali. Nevedeli sme presne čo to je. Vlastne sme sa nad tým málokedy zamysleli. Možno sme si mysleli, že je to len obyčajné šťastie. Ale je v tom niečo viac.

Tieto - pre niekoho obyčajné veci - pre mňa totálne nechápavky - sa mi stávali možno tak maximálne raz za mesiac. Teraz? Odkedy som videla film The Secret? Sto krát za týždeň! Lebo tomu verím! Lebo sa podľa toho snažím riadiť. Jasné.. zo začiatku je to ťažké.. ale oplatí sa nevzdávať sa.

A čo sú to vlastne za veci? Hovorím, že maličkosti. Tu je zopár príkladov z predošlích dní:
→Prvý krát som dopozerala tento film. Mala som z neho zmiešané pocity. Ale bola som šťastná. VEĽMI šťastná. Ani som nevedela poriadne z čoho. A to mi prišlo vtipné takže som sa vkuse smiala ako retard. Vážne. Ako sfetovaná. V tom momente som bola vďačná za všetko. Za všetko čo mám, čo mi skrášľuje život. Pri jednej vete z filmu - "...lebo v hĺbke duše viete, že si zaslúžite byť šťastní" som sa dokonca rozplakala. Po dopozeraní filmu (ako aj popri ňom) som cítila v sebe neopísateľnú energiu! V tej chvíli som si pomyslela, že dokážem všetko! A to stále trvá. Zrazu som si spomenula na Elvisa. Ako sme na ňom na Silvestra fičali. A len tak som si pomyslela, že je celkom v pohode a bol dosť veľkou legendou. Čo sa mu vlastne stalo? Veď nebol ani starý. A bol taký slávny... ženy ho milovali. Doteraz sa jeho hudba hrá, doteraz je idolom mnohých ľudí. Len tak som si pomyslela - chcem o ňom vedieť niečo viac. Len tak zapnem telku a hádajte čo tam? Dokument o živote Elvisa Presleyho na MTV!:D:D Práve začínal. Ja som skoro umrela :D:D. Ja som sa začala tak smiať, že až.. a nechápala som! Čumela som na to ako zmyslov zbavená a smiala som sa!:D Že WTF toto nemyslíte vážne! Robíte si zo mňa srandu, že? To je nejaká skrytá kamera, že?
→Pokračujeme. Na druhý deň v škole som mala extra dobrú náladu. Tým pádom tam bolo aj oveľa lepšie a stále sme sa smiali. Na kravinách. Ale to mi vždy. Svojou náladou som nakazila všetkých okolo seba. Bez príčiny som sa smiala a oni sa smiali na mne. Išla som po chodbe a pomyslela som si, že stretnem jedného chalana čo sa mi (jediný) páči na škole. A čo sa nestalo? No vyšiel spoza rohu. Začala som sa tak usmievať, že ak ma vtedy niekto videl tak tiež si asi niečo o mne pomyslel... potom som si v duchu povedala - a prečo ho mám vidieť len raz? Ja ho chcem vidieť veľa krát! Prisahám v ten deň som ho videla 5 krát! (normálka je tak okolo 0-1 :D) Aj keď ma vtedy kamoška zavolala do bufetu a dosť sa mi nechcelo - povedala som si.. veď padaj veď ho uvidíš! a kamošku potešíš... tak ja že idem no a nebol na chodbe?:D:D Ja viem kravina.. ale to nie je všetko..
→Toto nebolo splnené "chcenie" alebo ako to mám nazvať.. pre mňa ale pre brata. Aj on to videl. Aj jemu sa to páči a žije podľa toho. Dokonca mám hneď tri príhody. Prvá je naj crazy. Hneď po dopozeraní filmu intenzívne myslel na jedného klienta (môj brat podniká). Chcel nech mu zavolá. Ale keďže tajomstvo sa nemusí splniť hneď (len musíme byť trpezliví a neprestávať veriť) nič si z toho nerobil, že mu nevolá. Hneď ráno mu volal ten týpek a hovorí mu "Viete čo? Ja som mal večer také nehorázne nutkanie vám zavolať! Len som nevedel či už nespíte a či vás náhodou nebudem v piatok večer rušiť. Tak som vám musel zavolať teraz a chcel som vám to povedať" Môj brat došiel s telefónom v ruke za mňou - na tvári mal ten nechápavý úsmev, krútil hlavou a začal sa rehotať.. ja že čo?? Vyrozpráva mi to a ja zase raz nechápem...
Druhý krát - Bola som nakupovať a zbadala som Piknik - tú sladkosť. Pomyslela som si, že mňááám toto sme volakedy vkuse jedli a Tomáš to miluje. Sebe som ho nekúpila keďže mojej cukrovke by to asi ťažko prospelo ale povedala som si, že urobím radosť aspoň bratovi. Prídem domov so slovami "aha čo mám?" Brat príjde ku mne a hovorí "Robíš si srandu, že? Včera som stál pred regálom pozeral som sa na to a hovoril som si, že to chcem ale nemal som na to peniaze." A obidvaja zase smiech :D.
No a tretia bráškova nepochopená situácia. Rozhodol sa, že si kúpi aj knihu Tajomstvo. Lebo je aj kniha. Aj si kúpil. Teda babka ma kúpila. Povedal mi čo sa stalo keď mu ju dávala. Povedala mu nech pomyslí na nejaké číslo a na tej strane tú knihu otvorí. Pomyslel tuším na 72 - to je jedno.. lebo to tam otvoril!:D Na prvý krát! Netušil kde by to tak mohlo byť. Nerozmýšľal proste tomu veril. Chcela som to skúsiť aj ja. Ale mňa tajomstvo prekuklo. Vzala som knihu do rúk a pozerala som si jej hrúbku. Koľky by asi mohla mať strán. Rozmýšľala som. Nie dlho. No rozhodne dlhšie ako Tomáš. Rozmýšľala som aké sú asi hrubé strany a kde by asi mohla byť tá 53. Netrvalo to dlho - možno tak 3 sekudny ale zaváhala som. Neverila som si. A samozrejme - nepodarilo sa to. V zápätí som sa smiala lebo som vedela, že som tomu neverila od začiatku a bola som neistá.
→Napríklad aj dnes. Pozerali sme s kamoškou film na megavideu. Viete ako sa to po 70 minútach vždy zastaví? Pomyslela som si - nezastaví sa to, pôjde to ďaľej... už vtedy som sa usmievala lebo som tomu verila. A viete čo nasledovalo keď nastala 71. minúta a stále film fičal? Začala som sa smiať a kamoška si myslela, že som retard... Tak ale chápete? Veď to sa VŽDY zastaví! A vždy tam napíše, že musíte 30 minút počkať. Ako sa to teraz mohlo nezastaviť?:D
→Chcela som ďaľšieho psa. Verila som tomu. Aj keď sa mama nechcela dať presvedčiť - vedela som, že raz ho mať budem. Mám ho.
→Internet, ktorý mi VKUSE padal. Prestal padať.
→Cukrovka - som dlhodobo veľmi zle kompenzovaná. Teraz? Ja má normálne dobré výsledky! Chápete to? Ja nie!!!:D
→Kamarátke som odporučila tento film. Keď ho pozerala tak bolo dosť neskoro. Oco na ňu zdola kričal (bývajú v rodinnom dome) nech to vypne a ide späť. Neposlúchla. Viete čo sa stalo? Jej notebook sa sám od seba vypol! Nič nestačila, všetky káble skontrolovala, elektrika normálne fungovala, batéria sa nevybila.. proste nič! Dostala sa asi tak do polovice filmu. Bežala dole a pýta sa ocina "Oci? Ty si si teraz prijal nech sa mi vypne notebook?" On na ňu pozerá, že či jej šibe.. "Prečo sa pýtaš? Čo sú to za otázky?" Kamoška: "Proste to nerieš! Prijal si si to?" A on, že "No áno! Prijal!" Ocko asi použil tiež tajomstvo a ani o tom nevedel :D. A neklamem vám! Mám svedkov!:D Tých ľudí! A prečo by som si toto všetko vymýšľala? Na čo? Je to pravda...
→Meškala som do školy. V ŽIVOTE ma nepustili dnu keď som meškala. No teraz poznám tajomstvo! S úsmevom som si vykračovala, počúvala Sums a myslela som na to ako ma pustia. Vlastne na to ako ma už pustili a som v škole. Príjdem ku dverám a vrátnička odomkne a hovorí mi "utekaj dnu a nikomu nepovedz, že som ťa pustila" ja sa usmejem poďakujem a vykračujem si ďaľej do triedy a mám pocit, že ovládam svoj život.
→A TO NIE JE VŠETKO! Len viac si už nepamätám.. Hocikedy si poviem nejakú vec a ona sa skôr či neskôr stane! No povedzte mi, že to nie je ÚŽASNÉ a zároveň nekonečne STRAŠIDELNÉ!!! :D

Tajomstvo je cesta k nájdeniu šťastia.

Dalo by sa o tom písať hrozne veľa. Baví ma rozprávať sa na túto tému. Lebo tajomstvo prinieslo do môjho života viac smiechu a radosti ako všetky iné veci dohromady.

Ten film je fajn pozerať stále. Pravidelne. Nezabúdať na tie rady v ňom. Skúste podľa neho žiť a neoľutujete. Nemáte čo stratiť. Tajomstvo je tiež založené na tom, že máme byť vďační. Za všetko. Za maličkosti. A hlavne - a to najdôležitejšie - nemyslieť na to čo nechceme a na všetky negatívne a pesimistické veci. Pretože tým to do svojho života len priťahujeme. Keď si to tak vezmete tak je to pravda no nie? Aký má zmysel trápiť sa? Povedzte mi! Zamyslite sa. Má to zmysel? Jasné, že nie!! Absolútne žiadny! Akurát ste potom z toho viac smutní! Ale nič tým nezmeníte! Aký má zmysel pustiť si smutný song keď ste v depke? Budete na tom ešte horšie! Pustite si niečo veselé a budete mať hneď lepšiu náladu! Chcete byť konečne šťastní? Tak začnite byť šťastní! Prestante sa sťažovať! Prestante riešiť problémy keď viete, že sa nedajú vyriešiť. Prestante plytvať energiou. Pretože vy sami si tvoríte vašu budúcnosť :)

Ak ste neustále smutní môžete si za to samy. Netešíte sa z toho čo máte. Nie ste dostatočne vďační. Deti v afrike nemajú NIČ. Vy máte skoro všetko a aj tak ste smutní, že nemáte to málo čo vám chýba.

Vaše myšlienky sú silnejšie ako si myslíte.

Nikdy nedosiahnem dokonale elastický dopyt po mojom blogu keďže nekonečná elasticita aj tak v praxi neexistuje + Prečo sú mimozemšťania modrí a nie zelení?

17. února 2011 v 19:17 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
AH deti moje. Neviem čo sa to v poslednej dobe deje ale všetci sú nejaký prepnutí. Nemyslím to v zlom. Všetci sa správajú nejako inak ako som u nich zvyknutá. Ešte aj školskému učivu preplo. Na ekonomike sa učíme ÚPLNÉ drísty, hospodárske výpočty zase raz nechápem (hmm ktovie prečo som mala 4 na pol roka..), na poisťovnístve sa učíme veci typu "životné poistenie ovplyvňuje pravdepodobnosť úmrtia - pohyb pravdepodobnosti úmrtia a dožitia sa zachytávajú úmrtnostné tabuľky" (wtf?! nejaké morbídne ne?:D), na slovenčine sa učíme grécku mytológiu (koho akože majú zaujímať nejaký starodávni bohovia a postavy, ktoré aj tak nikdy neexistovali?) a na záver, aby toho nebolo málo, matika - "ak nie sú vektory lineárne závyslé sú lineárne nezávyslé" (no néééé to by sme fakt nevedeli keby, že nám to nepoviete pani profesorka!"
Ale nehajme školu školou. V mojom prípade ústav ústavom. Lebo dnes je čo? ČO? Štvrtooook!:) Yeah presne tak. Štvrtky mám celkom rada. Hádajte prečo?? Áno lebo potom je piatok! A potom? Bože vy ste jaký dobrí!:D VÍKEND. <33 V tomto prípade dokonca 9 dňové jarné prázky <333333333 (jedno <3 pre každý deň ;D) Ani si neviete predstaviť ako sa teším. Pokoj. Od fucknutej školy a toho nenávideného prostredia. Ale ľudia mi budú ASI MOŽNO TROCHU chýbať.. ale myslím, že tých pár dní to prežijem. Čo to trepem.. jasné, že hej! :D. Aj pol roka.. veď bez školy??:D Aj keď.. v poslednej dobe je tam nezvyčajne dobre. YEAH.
Prejdime k závažnejšej téme. Valentííín. Ako ste ho prežili a čo bolo?:) Ak nič tak nesmúťte. Raz aj to príjde :). Ja som dostala akurát tak čokoládku od ocinka a sms od mobilného operátora :D. Konec. FAIL.
Pokračujeme. Liz. Ja neviem či robím niekde chybu ale ona sa stále nenaučila hygienickým návykom ani po troch týždňoch. Keď sa vyšpiní vždy jej vynadám a upalujem s ňou von. Keď to spraví vonku vždy jej dám piškótu. Tak čo robím zle?? Inak je stále zlatunká podarená úžasná a skvelá :). A samozrejme ukúsaná <3. A ako veľmi. Mojaaaaaaa <3 asi ju zjem <333.
V posledných dňoch si tak užívam Housa, že žijem len pre ňho. A pre twitter. A pre nutelové guľky čo sú zajtra v škole na obed. Konečne! Konečne som sa dočkala! Čakám na ne už viac ako mesiac. Ja ich proste milujeeem :D. Normálne celý týždeň už slintám. Smutné. Najvzrušujúcejšia vec tohto týždňa je jedlo. Awesome.
Ale aby ste si nemysleli tak chodím aj von! So psom :D. Nie. Teda aj. Ale normálka - stretká, kamaráti etc.. ale to nie je také zvrušujúce ako guľky :D. A tak viete.. nechcem sa vám chváliť mojím skvelým dokonalým životom no nie?:D Srandujem. (ak by ste náááhodou nevedeli. ak ma náhodou obrovskou náhodou nepoznáte (čo znamená, že neviete ako často používam iróniu a sarkazmus) - čo je dosť nepravdepodobné lebo po tento bod článku sa nedostane na milión percent nikto cudzí - kľudne sa stavím o marshmallows :D)

Dúfam, že som dosiahla čo som chcela:

A ste dokonale zmagorení.

(No dobre dobre priznávam. Neviem písať články. Spokojní??)

No dobre ja idem očekovať vaše blogíšteky ♥ ale ešte sa idem napapinkať k ocinkovi :D.
Anjelíčku strážničku opatruj jej debilnú dušičku. Opatruj ju vo dne v noci. Buď jej mozgu na pomoci.

O čom chcem napísať a NESMIEM zabudnúť!:
-o tajomstve (snáď vás s tým už neotravujem :( ale toto bude zaujímavé!:D a nemusíte to čítať..)
-o jednom slovákovi, ktorý bloguje o svojom ročnom pobyte v Kalifornií!!! (♥♥ :(( :D :( zabiť ich všetkých! :D džej kej džej kej)

My pet monster. Ten text je maximálne ale maximálne zabitý :D:D a pravdivý jak nič!:D
Na záver:
Moje malé veľké tajomstvo:

Môj názor na...

13. února 2011 v 14:28 | Lusinka ツ
samovraždu.

Trochu sa to nehodí k tým kravinám čo som pridala ráno (a už vôbec nie k mojej dobrej nálade) ale to je jedno. Vždy som sa k tejto veci chcela vyjadriť. A neberte ma zle - nechcem sa zabiť. Proste len úvaha na túto tému that´s all.
www.lusinka.blog.cz
Hrozne ma hnevá fakt, koľko ľudí na to v dnešnej dobe myslí/pomyslelo/bude myslieť. Na svete by sme mali byť šťastní a mali by sme sa tešiť zo života a nie chcieť si ho vziať. Osobne poznám zopár ľudí, ktorí o samovražde vážne uvažovali. Viete ako to dokáže ublížiť človeku, ktorý vás má rád? Ktorému na vás záleží? A človek vám to povie len tak "pokúsila som sa zabiť" alebo "normálne rozmýšľam nad samovraždou" s výrazom na tvári "mne je všetko jedno". Ja mám tiež problémy. Ako každý. A nie sú malé a bezvýznamné. Ale už som sa nimi prestala zaoberať. Myslím len na to dobré a pekné. Musím sa priznať aj ja som pred nejakým časom myslela nad samovraždou. Ale len MYSLELA. Bacha na to. NIKDY v živote by som to ale nespravila. Pretože podľa mňa je to: po 1. tá najzbabelejšia vec na svete. Presne tak. Pretože chcete ujsť. Ujsť z tohto sveta. Lebo sa bojíte postaviť svojim problémom. Niektorí ľudia sú toho názoru, že na samovraždu potrebuje človek odvahu. Podľa mňa? Kravina! Nemám problém otvoriť okno a skočiť keď viem, že potom sa všetky moje problémy skončia no nie? Po 2. keďže verím v boha som toho názoru, že je to hriech. A to dosť veľký. No a nakoniec po 3. - a najdôležitejšie je to tá najsebeckejšia vec na svete. Pretože myslíte len na seba. A čo ostatní? Ostatní, ktorým ublížite? Na nich nemýslite čo? Rodina, kamaráti, známy... všetkým ublížite. Aj keď ste s nimi možno v tej chvíľi pohádaní a máte pocit, že ste sami - verte tomu, že nie ste a ľudia vás MAJÚ radi!

Ak čítate tento článok a náhodou v budúcnosti pomyslíte na tento hnusný čin spomeňte si na jednu vec - minimálne jeden človek nechce aby ste to spravili a prosí vás aby ste to ani nerobili. JA. Lebo ja mám rada všetkých-aj tých ktorých nepoznám-aj tých čo na mňa boli zlí. Ja sa neviem na nikoho dlho hnevať. Odpúšťam veľmi rýchlo a nepoznám nenávisť. Nedokázala by som to. Takže ak máte problém tak nezabúdajte, že Lusi je tu vždy pre vás ;). To už jak nejaká psychiatrička kokos :D Ale nie fakt.. Všímate inač ako rýchlo viem prepnúť z vážnych vecí späť na moju detskú retardovanú verziu?

Na záver nádherná pesnička a nádherný čin zo strany jej tvoriteľky.

To si ani nikto nevšimol, že mi na blogu začalo snežiť?:(

11. února 2011 v 21:06 | Lusinka ツ
:D
V kútiku duše som dúfala, že oceníte môj kreatívne padajúci sneh. (alebo aj prach keďže som tu dva týždne nebola ^^ to už tak veľa?! ups) No nevadí. Asi sa vám nepáči tak veľmi ako mne. Ale keďže sa už neviem dočkať jari a už sa aj dosť oteplilo dám ho aj tak preč + aj tak mám hotový nový dizajn. SLÁVNOSTNÝ. (aj keď s výročím nemá nič spoločné.. ale je to taký darček pre môj blog haha)
Why?
Pretože dnes je deň D!! Pre mňa mrte hrozne strašne dôležitý deň <33 Presne pred tromi rokmi som sedela za mojím kompíkom s poprvýkrát nastaveným netom a moje uši sa zamilovali do jednej nemenovanej skupiny :))) + som taktiež založila tento blog čo pre mňa tiež samozrejme veľa znamená. Našla som si tu totiž najlepších kamarátov a to nie je len tak hocičo. Z net friends sa stali časom real friends a sú nenahraditeľní. Všetko toto sa stalo vďaka dňu 11.2.2008. Ako si tak čítam staré články udialo sa toho viac než dosť. Je to čudné spomínať na tie staré blogovacie časy a čítať si staré články. Keď ešte váš psík bol s vami. Keď vám oznámili, že máte istú chorobu a váš život sa zrazu zmení zo dňa na deň. Keď máte Taylor Swift mániu. Keď vám mierne drbne a podobne... To všetko patrí k životu.
www.lusinka.blog.cz
SUM 41!!<333
Keď sme pri Sums ♥ tak dnes som samozrejme mala v škole ich tričko :) z môjho prvého koncertu :) a počúvam ich celý deň <3. Ani neviem narátať na prstoch koľkokrát mi zlepšili náladu (aj keď majú pesimistické texty-čo je trochu divné no :D) alebo proste len spríjemnili život. ♥ Tak isto ako aj veľa iných vecí ale oni sú proste VIP <3
Momentálne ma maximálne bolí hlava ale snažím sa na to nemyslieť. V posledných dňoch je v škole normálne, že sranda. Divné. Nezvyčajné. Asi viem prečo je to tak ale o tom potom. Musím vám toho toľko povedať o The Secret! Dúfam, že na nič nezabudnem lebo toto je taká pecka, že ja z toho stále nechápem a som z toho mierne mimo :D. Začínam byť vďaka nemu aj šťastnejšia čo som fakt rada :) Potrebovala som to :) Btw ak mi nevybuchne hlava tak vás dnes obehnem ale ešte predtým nastavím ten desný des.

NENI O ČOM. ♥
random songs. človek si nevie vybrať ♥
so optimistic haha :D but melody <3

Canada, England, USA...

31. ledna 2011 v 17:40 | Lusinka ツ
Zase som raz snívala o cestovaní.
Veľkomestá.
Malé Londýnske uličky.
Neobývaná nádherná Kanada a miesto narodenia tých najskvelejších ľudí.
Rovnaké anglické tehlové domčeky s dokonalými záhradkami.
www.lusinka.blog.cz
www.lusinka.blog.cz

Come ooon! Let´s get out of here!

www.lusinka.blog.cz
Krpec si žije. Nezávidím mu. Nepoznám ho a neviem či si to zaslúži. Ale podľa mňa každý si zaslúži raz vidieť NYC. A kto nechce je divný :D. JK. Ešte k tomu taký bomba song až pociťujem zvláštny pocit keď to pozerám. Neviem to popísať. Nie je to smútok. Úzkosť? Alebo také niečo? Neviem. Nekonečná túžba ísť tam? Možno.
Každopádne veľmi pekne spravil to video. Krásne to zachytáva emócie.
Ten let lietadlom <3. Všetky tie budovy. Socha Slobody. Zaujímavé miesta. Obchody. Times Square. Ten klavír. Ten HP shop!  Pamiatky... a koľko tam toho ešte musí byť!
Keď má človek peniaze môže všetko. Pozrite na týcho dvoch čechov. Vidíte tu mapu? To je sakra riadny kus cesty! 19 000 km napriek celou Kanadou. Nič len sloboda. Predstavte si to. Uháňate na motorke, hudba v ušiach a ste vo vašej obľúbenej krajine. A nemáte žiadne povinnosti, na nič nemusíte myslieť...
"man great adventure. what life is all about." → Moje slová
a LULLU nie je náhodou ten druhý song od Killers?:) Jaká náhoda :)

Ešte jedno video (nejde vložiť) - Anglická príroda :)

CHCEM ZAŽÍVAŤ DOBRODRUŽSTVÁ!
a nie chodiť do školy.

Stratený prípad

31. ledna 2011 v 15:56 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Minulý týždeň bola takáááá nuda. Absolútne NIČ čo by stálo za spomenutie. Žiadna akcia alebo čo i len moment, ktorý by stál za zapametanie. To už aj noci boli zaujímavejšie. Lebo sa mi štyri dni po sebe snívali dosť zaujímavé sny. Z toho v jednom som bola v Londýne :) a v jednom bol Jeydon <3. No nie je to so mnou zlé? Na raňajky, na obed aj na večeru si robím mrazené hranolky. Teda robila som si. Lebo viete čo?? Neuveríte! Brat bol dnes nakupovať! YEAH neverím konečne moje jogurtíky!♥ a PEČIVO!!<3 To som nevidela asi tak mesiac. No vidíte už tu píšem o jedle. Milujem ho to je FAKT ale zase písať o ňom to je niečo iné. Tuším, že predvčerom som kukala Despicable Me. Podarený to film :). A keď sme pri filmoch tak ešte včera som pozerala Jumpera - tiež zaujímavý film. Bolo by super mať takú moc. Teleportovať sa na hocijaké miesto na svete? Kto by nechcel! Hneď by som vedela kam ísť... Cez víkend som pomáhala Lul so školským časákom a chatovala som si. Nič iné. A čítala of course <3 a MTV to je zapnuté vkuse to neni o čom. No ale slabota. Toto je život? A viete čo je na tom najsmutnejšie? Že som celkom šťastná :D ale samozrejme musím na mojom živote ešte popracovať. A taktiež nesmiem zabudnúť na moju jedinečnú, skvelú Liz, ktorá mi tak hrozne (a nevedome) skrášľuje dni. Niekedy sa hráme aj 2 hodky vkuse. Len tak sa naháňame,
www.lusinka.blog.cz
kúšeme, cvičíme (povely), maznáme, olizujeme (ja ju nie samozrejme!!:D ja ju iba pusinkujem - chúďa ;D) etc. Moooj zabijak jeden<3 Úplne to bolí keď na vás skáče, kúše vás a škrabe. Ale mne to nevadí ja sa smejem :). Práve si tu papkám čokinku od babky za vysvečko. Hádajte čo? PROSPELA SOM! Result! Až dve jednotky - z telocviku a zo správania. TLESK TLESK. (:D) Prvý krát v živote som v stupnici prospela s vyznamenaním, prospela veľmi dobre, prospela a neprospela skončila na základe môjho priemeru na 3. mieste. A vy viete ako mi na tom hrooozne záleží, že?;D Áno je mi to štyridsať jedna. Hlavne, že som neprepadla. PS:Zapísala som sa do klubu "Psychousu, blaznu, debilu, idiotu, ptaku, magoru, lidi s nizkym IQ atd.." Ak aj proti vám majú ľudia keci - hovoria, že ste idiot, že nie ste normálny tak sa pridajte!:D Nie je na tom nič zlé byť debil - my sme vzácni :D. Vzácny druh ľudstva.
www.lusinka.blog.cz
(mimoňi :D ↑ z toho moviečka)
www.lusinka.blog.cz

I´m just.. me

23. ledna 2011 v 23:15 | Lusinka ツ
No nehovorte mi, že neni tento človek úžasne vyrovnaný sám so sebou.
Keby sme boli všetci takýto... Ale v mojom prípade je to DOSŤ ťažké...

Ale viete čo? Ja raz tiež príjdem do tej fázy a budem dokonale spokojná sama so sebou.
Teda aspoň dúfam. Hrozne by som chcela... Trošku ma štve, že mi to trvá dlhšie ako ostatným.
Aby bolo jasné o čo ide. Ľudia jej hovorili, že je niekým kým nie je kvôli jej fotkám. Že sa len na niekoho hrá. A tak spravila toto video ako reakciu na to. Hovorí, že "This is who i am, i can't change what i look like. Say whatever you want. I don't care anymore."

Rachel rulez

Keď sme pri tom "nemôžem zmeniť to ako vyzerám" tak si spomeniem na to čo pred pár dňami bolo v zprávach. Ako sa ázijčanky chcú podobať viac na západných ľudí a platia za neskutočné množstvo plastických operácií. No sú normálne? Po prvé sú pekné a vôbec to nepotrebujú. Po druhé za tie obrovské peniaze by mohli robiť niečo užitočnejšie. Čo? No ja neviem... trebárs POMÁHAŤ. Nekomentujem... A po tretie akurát si ničia zdravie a ten ich dokonalý bárbinkovský xicht sa aj tak nakoniec rozpadne. Bola tam aj jedna baba, ktorá "nevyšla" a mala zahalenú celú tvár, schovávala sa.. povedala, že sa hanbí vychádzať aj z domu, že je z nej monštrum a má zničený život. Nikomu to neprajem tak ale.. koho je to chyba?? Môže si za to sama no nie? Panebože. Rozmaznané teenagerky, ktoré majú bohatých rodičov a niet im pomoci. Je mi ich ľúto.

Get off my back Lus. For... REAL.

23. ledna 2011 v 22:22 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
No čuus to som zase ja a idem tu smradiť. Tento víkend bol fakt hmm ako by som ho nazvala.. oddychujúci. A poriadne dobre mi to bodlo. Ja viem dosť veľa som toho pridávala ale to preto, že cez týždeň na to možno toľko času nebude a proste mala som chuť. Vadí? Mne nie :D. Nikoho nenútim nič čítať, nič pozerať.. a vážim si tých mojich troch bláznov <3. ABY STE VEDELI! A aby ostatný vedeli! Tak:

I LOVE MY L M L

Šak bez nich by to tu fakt nemalo zmysel. Bol by to ako denník, ktorý by nikto neotvoril. Duša, ktorá by nikoho nezaujímala, umenie (hahaha), ktoré by nikto neocenil.

ĎAKUJEM.

Ako som už spomínala mala by som sa učiť. MALA. Ale to sa naučím zajtra v škole. To dám. Nejako.. Inak je to so mňou zlé. Od piatku večera som v pyžame. Ešte aj keď som išla von som si na pyžamo navliekla tepláky, dala budnu a tak som išla.. No ešteže chodím cez týždeň každý deň behať lebo by som sa zažínala už aj hanbiť. (ja? za moju lenivosť? NIKDY:D smutné ja viem..) Tak som si teraz ešte čítala Potteríka :) A idem v tom pokračovať :) Som si aj kúpila také Harry-brílky a trošku som s nimi blbla.. uvidíte :D
PS:Jak začalo snežiť tak normálne zažívam druhé Vianoce. Ja viem som divná. Veď ako keby nikdy v živote v Januári nesnežilo. Si púšťam celý deň songy zo Sám Doma haha
www.lusinka.blog.cz





Today is THAT day.

22. ledna 2011 v 11:46 | Lusinka ツ
Už je to tu. Poznáte ten pocit keď sa niečo stane alebo niečo si uvedomíte a potom si pomyslíte "o tom napíšem na blog" :D. Možno to zažívam len ja ale myslím, že určite nie... Ale toto je rozhodne znak toho, že som tomu zase úplne prepadla. Teraz ma odtiaľto nedostanete. Lebo ma napadá tisíc vecí o ktorých písať. Včera som si zisťovala niečo o snoch :). Pretože sú podľa mňa krásne a tajomné. Myslím teraz tie čo snívame v noci. Som z toho dosť smutná, že po slovensky som toho veľa nenašla. Tak ale čo už. Potom to aj pridám.

Posledný mesiac je rozhodne zaujímavý. Syrovú pizzu s chipsami jem viac ako je zdravé. MTV pozerám viac ako by sa patrilo. A doma trávim tiež viac času ako by som chcela. No ale to hlavne posledné dva týždne lebo sa uzatvárali známky + starostlivosť o choré šteniatko vám zaberú všetok voľný čas. Ale nesťažujem sa lebo tá psia láska vám všetko oplatí ♥.
www.lusinka.blog.cz
Keď už sme pri tej Liz. Mám ju len od 9.1.11 ale už som si s ňou toho stihla riadne užiť. Dva dni bola v pohode... potom začala vracať, mala hnačku, kašlala, kýchala, prestala jesť.. bola slabá, smutná... proste asi snáď všetko dokopi + mala aj červy (ew). Takže miesto šťastia, ktoré som očakávala z príchodu 3-mesačnej fenky do bytu to bolo tak trošku utrpenie (jej lebo sa trápila a moje lebo som sa trápila, že ona sa trápi a bála som sa najhoršieho lebo jej stav bol vážnejší než vážny.. trošku sme si aj poplakali ale čo bolo bolo). Počas tých dní som samozrejme navštevovala aj veterinára (netreba čakať až kým bude mať všetky možné problémy-potom môže byť už neskoro). Našťastie ju z toho infúzky, injekcie a lieky dostali a momentálne leží na mojom vankúši s kanilou v labke a chrápe. A konečne začala už aj papať :). Riadne sa rozpapala takže ju musím teraz aj strážiť nech nevyberá veci z koša a tak :D. Konečne je aj šťastná a hravá a správa sa ako poriadne šteniatko :). Tj kúše, šteká, olizuje, behá (tak trošku opilo-zo strany na stranu),trieska chvosotom, je nemotorná.. veď to určite poznáte :). Je strašne podarená :).
Stále sa však cítim previnile kvôli Bizzy. Hrozne mi chýba. Nechcem aby to vyzeralo, že na ňu som zabudla, na ňu som sa vykašlala lebo to vôbec tak nie je... rada by som ju mala pri sebe.. ale nanešťastie to ovplyvniť nemôžem. To je dlhý príbeh...

Nejaké STRAŠNE dôležité fakty, ktoré som zistila (zažila) tento týždeň:
1. Naša ulica je zakliata. Vedela som to už dávnejšie a stále sa to potvrdzuje. Aj napriek tomu, že bývame kúsok od centra a 2 metre od autobusovej stanice (takže sa tu preženie dosť veľa ľudí) KAŽDÝ obchod, firma alebo hocičo na našej ulici skrachuje. Proste sme skrachovanci. Ale fakt... hračkárstvo, potraviny, lahôdky, second hand, obchod s okuliarmi, obchod s oblečením, cukráreň a veľa veľa ďaľších.. všetko je to minulosť. Tak ma to napadlo lebo ten obchod s okuliarmi skrachoval teraz. A ešte pred pár mesiacmi sme sa s kamoškou usmievali a stavili sme sa ako dlho asi vydržia haha. Čo to pre vás znamená? Nikdy si nič neotvárajte na našej ulici. Tento fakt ste proste MUSELI vedieť! just kidding
2. Úplne nechápem niekoho ako je napr jedna moja spolužiačka. Ona ani nevie čo sú to slúchatká! Chápete ona proste.. nepočúva hudbu! JU Z TOHO BOLÍ HLAVA! Mna skoro eblo keď som ju počúvala fakt :D. Ja počúvam hudbu vkuse... Keď idem do školy, v škole, keď idem zo školy, doma... ešte aj vo vani niekedy :D. A vlastne vždy keď niekam idem sama. A vždy keď som sama + niekedy keď som s niekým koho sa mi nechce počúvať haha. Minule v buse som išla s takou divnou babou z triedy. Ja som nemala záujem ohovárať každú živú bytosť tak som si dala slúchatká a proste prikivovala :D.
www.lusinka.blog.cz
(dúfam, že sa ma nepýtala nejaké veci ako miluješ toto alebo toho?:D ešte by to využila v jej prospech a hneď to rozšírila, bitch.) Ešte občas keď som s ľuďmi tak mám ale len jedno slúchatko. Neviem. Mám pocit, že hudba mi dodáva sebavedomie, dodáva mi radosť.. keď idem po vonku s hudbou a bez tak sa to nedá porovnávať. Keď mám v ušiach slúchatká nevšímam si pohľady ľudí, je mi jedno čo si o mne myslia, som vo svojom svete, v duchu spievam a tancujem, usmievam sa.. spomínam na krásne zážitky :) etc etc... ale keď sedím v buse a náááhodou nemám hudbu tak sa cítim nepohodlne, vadia mi všetci ľudia okolo.. chcem byť už najradšej preč. (samozrejme keď som s ľuďmi, ktorých mám rada tak to neplatí :)
3. Toto nie je fakt ale menší trapas, ktorý sa mi stal v stredu. Tak trošku ma Liz v autobuse ocikala. Ona bežne neocikáva ľudí. Ako vážne! :D. Ale bola ospalá z infúzky a nevládala zo mňa nejako zliezť a postaviť sa do polohy cikajúcej fenky :D... tak to proste pustila. A! Čo sa nestalo? Vycikala sa mi prsne do rozkroku. SUPER! 5:0 pre teba Liz. Tak keď som vystupovala ani som sa nesnažila nejako to zakryť. Stáva sa. Že sa ČLOVEK pociká nie??! Ešteže vonku bola noc. Ale v buse sa aj tak svietilo, so... FUCK.
4. Vo štvrtok mi povedala učiteľka najkrajšiu vetu v živote, ktorú som kedy od učiteľa počula. (keďže učitelia vždy len hovoria čo robíme zle, nikdy nechvália, vždy sa hnevajú čo sme nespravili a nikdy nepovedia ako sme to pekne spravili keď niečo spravíme) "Ty nie si sprostá. Len sa neučíš." Viete čo? Asi sa normálne začnem učiť. Tak sa ma dotkla táto veta. Hmm ale asi to skončí tak ako vždy ale tak tvárme sa aspoň RAZ, že nie.. okej?:D Viete ale je ťažké učiť sa keď nenávidíte vašu školu + ste tak strašne lenivý ako ja. Ale nikdy mi nikto nepovedal, že nie som sprostá a vážim si to. Lebo taký brat mi stále hovorí, že som sprostá a zopár ľudí sa mi vysmieva, že mi nedopína a tak. A obšas mám problémy sa učiť - prečítam si to aj 100 krát a aj tak z toho viem veľké HOVNO. Ale to skôr preto, že ma to absolútne nebaví a ani nemám záujem to vedieť takže sa nesnažím. Nezaujíma ma to. Mimochodom hento mi povedala učiteľka z bankovníctva. V ten deň som nebola v škole a celý deň som bola na veterine. Kamoška mi zavolala, že ak neprídem do školy tak ma neklasifikujú z banka. Takže som nemala na výber, musela som. Proti svojej vôli, s nechuťou, nechávajúc doma smutnú Liz išla som do toho ústavu. A tam som odpovedala. A vôbec som sa neučila. No napriek tomu som povedala to čo viem o tom učive z praxe, z počúvania v škole (občas sa tomu proste nevyhnete aj keď sa VEĽMI snažíte nepočúvať) svojimi slovami a uzavrela mi 3. Vysvečko mám nakoniec lepšie ako som si myslela. (iba dve 4 :D)
5. Niečo nám montovali na radiátori a teraz neviem ako ich zase zapnúť. Sedím tu v bunde lebo je tu tak -39 stupňov. Dnes by som mala prať ale najviac na svete sa mi nechce. Potrebujem babku. A v mojej izbe to smrdí ako na záchode aj napriek všetkým tým drhnutiam. 7:0 pre teba Liz.

Tento týždeň nebol ničím nejako extra. (ale na druhú stranu každý deň je niečím extra, každý je iný)
Jedine včerajšok stál za to. Boli sme v čajovni. Mojej obľúbenej. Takej kde sedíte na vankúšoch, okolo vás sú rôzne orientálne predmety pochádzajúce z ďaľekých krajín, rôzne krásne obrazy, tlmené svetlo, máte melónovú vodnú, popíjate japonské čokoládové čaje, napchávate sa koláčom, Liz pri vás spinká rozvalená na jednom z tých vankúšov <3, smejete sa, kecáte, pozeráte fotografie (jeden týpek tam mal tak mrte mrte štýlový božský foťák!♥ taký si MUSÍM zohnať! taký pestrofarebná, retro zrkadlovka) a život je v tej chvíli dokonalý a bezproblémový. Nikto nerozpráva a veciach nepríjemných...
www.lusinka.blog.cz
Jejda no a včera večer ďaľší trapas. Súrne potrebujem nejaké cashe ešte na veterinára. Tak mama povedala, že môžem predať nejakú modranskú keramiku. Vzala som jednu big vázu a big tanier v hodnote tak 50eur min. Idem do záložne v našom dome a tam mi za to ponúknu 10eur. Ja, že tak díky dovi. Poslali ma skúsiť ešte jednu hore na autobuske. Idem tam aj s Lenkou D. A tam, že 5eur!! OMG trapci idem radšej preč. Ešte sme zo srandy skúsili ten automat na plyšákov. (bola noc-záložne sú nonstop-takže nás nikto nevidel:D) Ja viem, že je to akurát žrút peniazov a NENI šanca to vyloviť. Ale bol tam SPIDER-VEPŘ!! original, The Simpsons. Ten stojí v obchode min. takých 30eur. A mohla som ho mať za 30centov! Samozrejme.. že sme ho nevylovlili... ehm :D.

BTW zase si kupujem Witch. Lebo stále zisťujem, že ho mám stále rada. A stále opakujem NO A ČO. Chcem si ho už končene začať kupovať pravidelne. Komixy sú super a ja mám rada fantazírne vecičky a magické úplne najviac.

PS:Poznáte tie dni kedy vás nikto nikam nedostane za žiadnu cenu (iba keby došiel Whibley v kvetinkovanom VW beatle a pozval ma na koncert). So that´s what I´m talking about. Today is THAT day.
www.lusinka.blog.cz

Yeah everyone is changing... only I´m still the same idiot.

17. ledna 2011 v 16:47 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Neveríte čo? Ani ja! Ale je to tak :) A som naozaj rada. Nemusíte mi veriť ale hrozne mi to tu chýbalo <3. Defintívne sa budem snažiť obmedziť ten sprostý, nechutný FB a radšej každú kravinu pridám sem ako tam.. tam to aj tak nikoho netrápi akurát strácam čas. A tu je to také útulnejšie, ľudia ma tak nepoznajú.. proste sa tu viac cítim ako doma :). A hlavne fotky radšej pridávam sem. A tam sa nemôžem toľko vykecať. A pridávať hocičo na čo mám chuť.
"urobte niečo, na čo sa už dlhšie chystáte, ale vaša lenivosť vám v tom bránila" Po prečítaní tohto (bol to osud proste :D) som si povedala, že teraz alebo nikdy. Všetko som dohnala-všetko som vám pokomentovala. A nie z povinnosti ale preto, že som chcela a pretože ma to zaujíma :). Spravila som dizajn a wua-la píšem tento článok.
Nemienim písať podobný článok ako bol tento. Čo sa stalo stalo sa. Bolo veľa pekných chvíľ ale aj veľa ťažkých chvíľ... Btw čítala som niektoré staršie články a v poslednej dobe boli fakt DOSŤ pesimistické. S tým je koniec. Nebudem písať o veciach, na ktoré chcem zabudnúť. Možno občas keď sa to už nebude dať vydržať tak sa vypíšem aj z toho.. ale inak sa tešte na prevažne optimistické články :) a možno aj nejaké dlhočízne zážitkovské články typu koncery, Anglicko etc. :)  Snáď to prečíta aspoň jeden človek :D. Ale naopak z niektorých článkov som mala dosť (napr z toho pred Českom). To už je aké zlé keď sa smejete na vlastných článkoch.
PS:mienim zase začať s blogovým denníkom. Ale nechcem tam už spomínať každú kravinu. Budem sa snažiť iba nejaké väčšie veci. Ale vlaste.. do denníkov sa píše všetko nie? No šak.. uvidíme. Poprípade ak bude nudný týždeň tak spravím na konci týždňa len taký výcuc. Nikoho netrápi kedy som bola na záchode a čo som mala na obed :D. Takže začínam.. niečo o dnešku hej? Tak dnešok bol celkom zaujímavý. Nešla som do školy (UPS) a keď na obed prišla babka s dedkom schovala som sa v maminej izbe a zamkla som sa :D. A keď som potom vyšla tak aby to vyzeralo, že som prišla zo školy (asi tak o 2 hodky :D) tak sa pýtali, že ako bolo v škole.. Ja že normal. Určite pôjdem do pekla.. neva :D Všade je lepšie ako v škole. Poobede som bola u veterinára lebo Liz je chorá. Nemáme za čo jesť ale 70evri na veterinára tak to máme mať hej?.. Zišli by sa tie stromy zo Sims 2, na ktorých rastú prachy haha
Večer si idem zabehať :). Milujem to - nočná obloha, čerstvý vzduch, slúchatka v ušiach a tá sloboda pri behaní <3 Aj včera som bola :). Musím so sebou už konečne niečo robiť.
Tak čus wizardi moji <3
www.lusinka.blog.cz





PS 2:zakladám zopár nových rubrík. Jedna bude napr. taká, že tam budem písať všeličo za čo som vďačná, možno aj každý deň :). A chcela by som si pomalililičky KONEČNE aspoň TROŠKU upratať blog. Tak ale to sa nikam neponáhľa.. teraz je uzatváranie známok takže času veľa nie je.

I wonder what your doing
Imagine where you are
There's oceans in between us
But that's not very far

Čo takto...

21. listopadu 2010 v 14:27 | Lusinka ツ

1.12.?

Ehm

4. září 2010 v 16:48 | Lusinka ツ
Ja som strašná a v tejto blogovej veci sa proste nikdy nezmením. Už čoskoro vás tu budem zase zahŕňať mojimi drístami a neumeleckými hlúposťami. See ya

Hi and Bye Bye

7. srpna 2010 v 4:42 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Ja proste miljem to zvířeee! Predvčerom či kedy som kukala na YT také strašne super videá s racoon-om Williem :). Existuje niečo zlatšie? Už ho mám aj v priateľoch na FB a píšeme si LOL. Ale kukajte tie videá :) HERE Proste toto zviera raz musím mať! :)
No dobre ale teraz k veci.. zachvíľu idem do Česka a zase nemám nič zbalené, nespravila som nič z toho čo som chcela (ale aspoň ten lístok som poslala Lul no :D) a bla bla.. Nič nové. Veď času dosť ešte..
No ale to podstatné čo som chcela-predvčerom som sa zobudila ráno do krásneho dažďa. Tú noc sa mi snívala úplná nočná mora. Bola som na koncerte Sums-prišla som tam neskoro, zmeškala som niekoľko songov, nevedela som nájsť kamošku, bola som tam sama, rozrevala som sa a nakoniec som skončila v nemocnici lebo som spadla z takého móla a skoro som sa zabila a tie svine Sumské ma neprišli ani pozrieť!:D Takto serú na svojich fanúšikov hej?:D No šak počkajte v Septembri!♥ Okrem toho sa tam asi 4 krát zmenila koncertná plocha-raz normal v klube, potom kancelária (áno:D), potom hrad a my sme stáli za Čínskym múrom (presne tak :D) a nakoniec obrovská hala kde ma úplne dorazilo keď začal Deryck hovoriť po nemecky! Skoro som sa dogrcala vo sne (už viem čo pri mne ráno ležalo keď som sa zobudila haha jk).. hovoril takým nechutným hitlerovským štýlom no konec.. die ende uplne :D
No potom ten deň si už nepamätám ale včera (aj keď mne sa to stále zdá ako dnes lebo som nespala ani sekundu) sme boli na big prechádzke s Bizzy a Baškou, fotili sme a tak.. a jasnéé viem ešte predvčerom sme boli celú noc v parku s Lenkou a vyjasnili sme si dosť pre mňa dôležitých vecí. A som hrozne rada, že naše priateľstvo ide stále dopredu. A mám ju rada aj s tými jej pre mňa tak nepochopiteľnými chybami. Ale haluz bola na našom kolotočíku čo vám poviem :).
No a včera/dnes večer tak okolo 12 som k nej išla a pozerali sme s babami znovu Kick Ass. Proste milujem ten film. Už ho viem pomaly naspamäť (What the fuck are you looking at?:D). Konečne som ho ale vydela aj s titulkami (predtým just english) a objasnilo sa mi pár nejasností.
Zase som si dala energy drink a kávu a to mi nerobí dobre. Tieto prázdniny som to spravila už asi 5 nocí a vždy to dopadne tak, že nezažmúrim oka a totálne mi hrabe :D. Veď aj teraz píšem rýchlosťou sveta, počúvam drumm (wtf ja čo milujem rock/punk-rock etc)... a tak :D (moje obľúbené slovné spojenie :D Mimochodom a tak-attack *MUHAHA* :D)
Takže áno idem do Česka. Neviem prečo ale dostatočne sa neteším. Myslela som, že sa budem tešiť viac! Možno pre tých ľudí no.. a okrem toho brat ma tiež nemusí. Ale viete čo? Srať na nich ja si to tam idem užiiiiiť!!!

Majte sa krááááááááááááááááásne! :)))

www.lusinka.blog.cz
Nemáte šajnu ako mi toto moje dieťa chýba....

A toto práve počúvam ehm...
A naučím sa drummovať!
Ale radšej ostanem verná svojej hudbe♥ (veď aj dnešok fičím celý deň na Pieces a Still waiting. Chudák Deryck napadli ho dáky sprostý Japnoci.. + ešte mohol prijsť o ten svoj krásny hlas a Steve-autonehoda.. what the hell is going on? ) Iba ju nachvíľu podvediem *MUHAHA* keď sa budem učiť hentak danceovať.

Asi idem do vane na takú hodku minimálne. Dúfam, že sa neutopím. V tomto stave je to možné :D. A potom sa možno MOŽNO pôjdem zbaliť...

PAPA

*Later*
A viete čo mne sa ešte nechce :D Šak čo tu budem po tme behať a v tej vani asi fakt zaspím :D Bez tej psycho hudby čo mám teraz vypeckovanú v slúchatkách no neviem neviem.. Ale čo vám ešte poviem? Dobre dáke kraviny ako chcete... vy ste to chceli! :D Dnes tu celý deň behám s hennou na hlave (aj tak mi zle chytila) a prvý krát som si strihala sama ofinu a vyzerám ako úplný ale úplný retard :D. No viete čo idem ja radšej obehnúť ľudí a už KONEČNE im povedať, že začala fotosúťaž čo vy na to?:D Slušilo by sa po takej dobe... a keď sa vrátim z CZ tak sa to poriadne rozbehne :) A ešte viem čo vám poviem! Som si kúpila Witch haha :D. No a čo!! Mám rada komixi a čo.. I´ll be child forever :P *Who cares*

PS:Prosím držte palce nech mi dá dovča dobre dopadne :). Thx♥

Nikedy mám hroznú potrebu a chuť ísť dopredu, ale keď sa obzriem, všetci okolo mňa stoja...

4. srpna 2010 v 16:39 | Lusinka ツ
takže som na to zase sama...

A nebudem a nebudem a nebudem...
taká ako ostatní...
nenechám sa ovplyvňovať...
nikdy nebudem ako oni...
www.lusinka.blog.cz
*lyrics by Deryck Whibley (ten text je taká nehorázna pravda!!)

Dokedy to ešte bude trvať? Myslíte si, že sa RAZ.. možno raz sa zmenia? Pochybujem... Keď už máte nejakú zlú vlastnosť je veľmi ťažké sa jej zbaviť. Človek by si myslel ale, že budú chcieť ísť trochu dopredu... ale nie... všetci okolo mňa stoja. Stále robia tie isté chyby, všetci sú rovnakí... Možno v dospelosti?... neskôr? ale mám skúsenosti, že ani 25 ročný človek to ešte nemá v hlave v poriadku. Jeho mottom je len užívať si život a... nič neriešiť. Akože dobre som za srandu ale toto nie... prosím nech tí ľudia začnú niekedy aj rozmýšľať!!

Mám toho momentálne v hlave dosť veľa takže tento článok nebude mať hlavu ani pätu (ako vždy keď rozmýšľam-pretože je tých myšlienok hrozne veľa a potom aj ten článok vyzerá ako taký preplnený, rozhádzaný mozog :D alebo skôr srdce...)

Zase ma ľudia sklamali... už nevládzem a nedokážem sa pozerať len na seba a žiť v uzavretom priestore ako napríklad moja mama. Neviem to. Pretože ma trápia aj ostatní. Celý svet ma zaujíma, nie len ja. Ja viem aká som, viem, že nie som dokonalá... ale aspoň nerobím to čo oni! Vždy si myslím, že ten človek je v pohode ale nakoniec je taký istý, ako všetci ostatní... Je mi z toho zle.

Moja mama si myslí, že som vhodná na psychiatriu. Ale ona nič nevie! Ona sa s nikým novým nestretáva (prepáč mami ale je to prvada). Celé dni je doma-upratuje a tak... aj v robote sa rozpráva len tak pracovne. Ja takto nechcem skončiť. Žijem si svoj život a stretávam novích ľudí... ale neviem či ich ešte chcem stretávať... lebo už nezvládnem spoznať ďaľšieho zlého človeka...

Prečo sa ľudia urážajú, ponižujú, ohovárajú, ubližujú si? Nehovorím o sebe... Mne nikto neubližuje (no dobre možno občas psychicky ale to je nič oproti tomu ostatnému...). Niekedy si to prajem vytrpieť za niekoho iného... Celý tento poondiaty svet navzájom si len ubližuje.

Podľa mňa, ak je v dnešnej dobe niekto šťastní tak to len predstiera. A ak nie tak je asi slepý a nevidí čo sa okolo deje? Aké sú ľudia svine? Opakujem-mne nikto nič nespravil. Len som chodila do spoločnosti, pozorovala, počúvala a mala som dosť...

Preto som aj posledné dni doma. Potrebovala som si oddýchnuť od ľudí. Nikto ma nechápe... možno si myslí, že hej ale do riti nechápe! Lebo nevie čo všetko som zažila a čo všetko viem! Ale škoda reči ľudia... z tohto by bola 1000 stranová kniha o tom aký je tento svet. Okrem toho, že ľudia sú zlí (a je im to jedno, lebo oni sú v pohode a je sranda ne?), týrajú sa deti a zvieratá, ničí sa príroda, všetky tie vraždy, znásilnenia a ja neviem ešte čo... + všetkým ide len o prachy a o svoje šťastie...

Ja neviem... ja by som si dokonca asi ani nevedela užiť lásku lebo niektorí ostatní by ju nemali... a trpia... majú rôzne problémy... a mne je to jedno..? tu nejde o to či je to niekto známy alebo cudzý... ja by som to asi nevedela...

K tomu nadpisu - nikto okolo mňa (tu kde žijem) sa absolútne nad podobnými vecami nepozastavuje! Ja viem, že sme ešte deti ale no taaak!! Ja tu trpím... na tomto svete... a oni sa len zabávajú a ďaľej ubližujú.

Nejaké rady? Ako to zvládnuť?

A všetky tie otrepané frázy... všetci sú aj tak nakoniec falošní, klamú a robia sa niekým, kým nie sú. Ľudia si hovoria navzájom milujem ťa ale ani nevedia čo to je. Je to láska keď sa za mesiac rozídu? Názor "veď prídu ďaľšie" idem študovať do Česka a ona nech si robí čo chce je maximálne chorý... ale hlavne, že majú niekoho s kým chodia, majú skúsenosti a tak nie? Bože!! Kam sme sa to dostali...

Ako tak spomínam na predošlé dni (keď som ešte nebola doma) chce sa mi grcať...

Potrebujem súrne spoznať niekoho normálneho prosím!! Počuješ tam hore? Ďakujem!!

Viete a potom sa nedivte, že človek nemá náladu na blog. Lebo človek v takejto situácií nemá náladu na vôbec nič...

Za ten čas čo som tu nebola som stihla ísť ešte pár krát do útulku (bohu vďaka tam takýto ľudia nie sú, lebo sú tam len psy!), dvakrát filmová noc (prvá bola krásna s mojou snúbenicou :D a druhá no.. radšej nič), jedna opekačko-stanovačka, ktorá bola síce pekná ale po tom čo som zistila nejaké fatky o ľuďoch trochu sa mi zhnusila (a ešte mi tam bolo celú noc zle a vracala som... tie bolesti boli nehorázne), jedna kontrola u lekára, ktorá našťastie dopadla super, jedno celonočné hľadanie polárnej žiary a potom už len hrajkanie v PS, čítanie, telča, kreslenie a poznáme... A učím sa na klavíri nejaké songy :) Pieces, Arrival of the birds a jeden pekný song zo Simsu 2.

Celý rok sa strašne teším a neviem sa dočkať tej najúžasnejšej dovolenky na svete-v Česku. Idem tam už túto sobotu :). Ale trochu sa bojím... tí ľudia... sa dosť zmenili... a nechcem sa sklamať ešte aj vnich... Keď boli deti (11-14) zažili sme kopu srandy ale už to s nimi ide dolu vodou... Je mi to hrozne ľúto.

Asi dnes spravím naše video Lul a Leni :). Potrebujem niečo veselé a to náš výlet rozhodne splnil. Potrebujem tu práve ľudí ako ste vy... porozprávať sa...

Robte niečo, čo váš život napĺňa

26. července 2010 v 14:23 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Hello, how are you?:) Pár dní som sa tu zase neukázala, takže neviem. Veď večer si to zistím na vašich blogoch lebo teraz idem do útulku. Za takú hodku ešte pôjdem s Bizz a najem sa. V poslednej dobe fičím na útulku dosť, že dosť. (okrem iného aj na kreslení, kine, ICQ etc) Vo štvrtok sme boli na Shrekovi 3D s ďaľšou kamoškou čo sme sa dlho nevideli. Myslela som, že si nebudeme mať čo povedať (keďže ona sa dosť zmenila za posledné dva roky) ale bolo fajn :) A Shrek nemal chybu hlavne ten perník a kocúr :D najvtipnejší♥ a starý dobrý Oslík je tiež super. V piatok bolo ešte stále teplo takže to bol zase all day at home ale mne sa páčil. Mne sa páči všetko čo robím a som so sebou spokojná. Čo si myslia ostatní (nemenovaní) je mi úplne jedno. Lebo oni môj život nepoznajú, oni nevedia vôbec nič... No a potom-v piatok večer sa konečene zmenilo to hnusné teplé počasie. A to tým
www.lusinka.blog.cz
najkrajším spôsobom!♥ Ako sme sa tak asi 2 hodky prechádzali a kecali s babou, čo býva kúsok pri mne. Najprv boli asi 10 minút len blesky. (to sme si sadli na lavičku a sledovali ich) Potom sa riadne rozfúkalo, a to tak, že ma pomaly nadnášalo :D. Ale fakt. Chúďa Bizzy sa dosť bála. Potom sa rozpršal taký dážď, že za 10 sekúnd som bola do nitky premočená a na zemi bola potopa. Taký hustý a silný dážď som teda dlho nezažila. Samozrejme domov sme sa vôbec neponáhľali. Bolo to krásne. Aj mi bolo jedno, že mám totálne mokrý mobil aj slúchatká. (potom mi ešte aj padol do mláky :DD) Keď už sa však kamoške ten jej mobil zasekol rozhodli sme sa, že sme si dažďu užili dosť a bola nám trochu aj zima. Môj mobil ide v pohode a ten jej sa už tiež odsekol. Krásny večer.♥ S touto búrkou prišlo aj rázne ochladenie a to z 35 stupňov na 15 stupňov. A keďže som Mige
www.lusinka.blog.cz
(kamoške z útulku) sľúbila, že hneď keď sa ochladí padám do útulku, sľub som dodržala. V sobotu aj v nedeľu som bola celý deň v útulku. A to tak, že od rána od 9 do večera do 9 (včera som bola aj s Bizzy, sa tam okolo mňa motala :), prechádzali sme sa po lese, behali a tak). Dnes idem trošku neskôr lebo som sa chcela vyspať a byť s Bizzy trochu doma :). Btw pred chvíľou som len vstala. Teraz keď je mama zase v Česku (aaah krásny to týždeň) Bizzy so mňou spí v posteli♥ a stále mi v noci keď kukám telku kúše nohy :DD už tam mám také modriny sviňucha jedna :D. Ale zlátá je... šťastná. A to je to najdôležitejšie. Ale aj tak.. aj za týcho pár hodín (od 3 do 9) sa dá toho stihnúť v útulku až až. Trochu aj venčím, ale na to sú tam iní ľudia. Ja skôr robím hygienu (vyzbieram ehm exkrementy :D, vystriekam s vodou koterce, umyjem misky, vymením koberce a deky a dám im jesť a vodu, potom dávame lieky, prenášame psov z jeneho miesta na druhé, dávame psíkov na venčenie a pomáhame s miliónmi
www.lusinka.blog.cz
ďaľšími vecami-vždy sa niečo nájde, nikdy sa nenudíte) ale občas zoberiem aj nejakých havov na prechádzku :). Teraz je v BA útulku najviac psíkov, čo si pamätám. Neviete čo skôr robiť. Dnes idem pomôcť Mige s izolačkami a šéfka ma nepoprosila či nenafotíme takých problémových psíkov na net. Sú hrozne krotký a kúšu. Sú od takej šialenej ženskej, ktorá mala doma nejakých 30 psov. Chudáci sú chudučkí a nie sú zvyknutí na ľudí. Dúfam, že sa na mňa nevrhnú a nezožerú ma :D. Ale nie.. dúfam, že ich zmeníme aspoň trošku a pochopia, že im nechceme zle a ,že škrabkanie za ušami je celkom fajn :). Inak k tomu nadpisu-teraz je v útulku aj mrte veľa šteniatok-veď si ich pozrite tu (v jednom koterci ich bolo až 20-rôzne rasy) a ja sa stále s havami zatváram (či už v koterci alebo vo výbehu) a hrám sa s nimi, škrábkám ich, obijímam a tak.. a s jednými štencami som sa tiež takto
www.lusinka.blog.cz
zavrela asi na pol hodinu. Oni na mňa tak krásne zazerali ako keby ma uctievali alebo čo :D Fakt tam tak sedeli jeden vedľa druhého a zazerali na mňa s tými okáľmi ani sa nepohli a mne bolo do plaču aké sú ľudia svine. Potom som k nim načiahli ruky, že "ahojteee" a všetky štyri (také tri špinavé od blata, pôvodne biele-na nete túšim ešte nie sú a jedno hnedo čierne) sa rozbehli s tými malými nohami (po ceste sa ešte dve potkli :D♥) a začali sa jašiť a tešiť a ja som bola strašne šťastná, že som tam s nimi. Samozrejme toto robím so všetkými psíkmi aj s tými čo majú 10 rokov a sú slepý a neviem ešte čo.. ale tieto štence boli zázračné tak špinavé a zlaté... Aj keď som toho názoru, že ľudia by mali hlavne brať tých starších psíkov, nie len rozkošné štence ale tieto boli také smutné...také malé a nevinné... a už im ľudia stihli tak ublížiť... je to strašné... Včera som odchádzala z útulku, totálne unavená, smrdela som ako pes :D a bola som špinavá (od blata, od vody (pršalo), hovien :D, šťaniek :D, konzeriev... od všetkého možného.. ešte, že pre mňa chodí brat a nemusím ísť autobusom :D-vyzerala som a smrdela ako bezďák, aj som sa tak cítila aj s Quiksilver taškou a Adio teniskami... :D to na veci nič nemenilo) a doškriabaná. Nikdy to neľutujem a vždy tam chodím strašne rada! Tak ja tam teda idem znovu :). Ešte napíšem niečo o fotosúťaži. Majte sa krásne.♥
PS:Tá hyena na obrázku je moja najobľúbenejšia♥.

www.lusinka.blog.cz
www.lusinka.blog.cz

Neviem čo chcem... respektíve chcem všetko ale neviem čo chcem najviac. Jediné čo viem je čo nechcem.

21. července 2010 v 23:55 | Lusinka ツ
Odkedy som sa vrátila z chaty som na blogu viac ako je normálne. Vlastne vkuse. Nie žeby mi to vadilo... Dlho som tu nebola (vlastne celé dva roky som to nejako flákala-hlavne ten posledný) a chcela som si pripomenúť ako ho mám rada. Celá tá vec okolo blogov. Už mi z toho šibe. Posledné dva dni som narazila na nespočetné množstvo talentovaných blogov (bože, tí sú sakramentsky dobrí!) a uvedomila som si, že mňa všetko toto baví ale už sa to ďaľej nedá! Chcem fotiť, chcem tvoriť grafiku, chcem kresliť, chcem tvoriť hudbu, chcem pridávať Sums (+ATMP stále nič :(...) a milión iných vecí. Lenže okrem toho chcem aj ŽIŤ. Čo posledné tri dni rozhodne nerobím. Na FB som sa už definitívne vysrala (budem len odpisovať na správy). Zistila som, že ho nemám rada. A celý tento internet nemám rada! Aj tak nejsom talntovaná tak na čo to všetko prezentovanie vlastne je? Nikdy sa tým neuživím, nikomu tým nepomôžem proste neviem... čí mám začať viac písať alebo čo mám robiť... Nejaké úvahy na tento svet? Lenže koho vlastne zaujímajú moje názory a bude to vôbec niekto okrem mojich milovaných čítať? Som z toho zmätená, potrebujem radu a pomoc. Mňa baví toľko vecí, že neviem čo skôr. Jediné čo viem je, že nechcem porušovať autorské práva. Je pravda, že nekopírujem ale stále sem dávam obrázky a ja neviem ešte čo... PLEASE KILL ME OMG.
www.lusinka.blog.cz
Mimochodom včerajší večer bol krásny. Ako som sa tak prechádzala večer okolo 11-nikto nikde, fúkal jemný teplý vetrík a svietil na oblohe obrovský žltý mesiac. Žltý-neviem či zo smogu alebo odraz farieb ale dúfam, že to druhé. A obrovský-až neprirodzene veľký. Zrazu zafúkal silnejší vietor a ja už len pozrám ako padá spŕška listov. Žeby prišla jeseň skôr? Zase sa zamýšľam aký je tento svet iný ako kedysi... kedysi dávno... vtedy bol ešte pekný. Zase mi je zle keď si spomeniem na ľudí. Som rada, že som sama. Oni ma totiž nechápu a nechcú počúvať... keď začnem s mojimi úvahami všetci krútia očami a vôbec nepočúvajú. Po chvíľe zmenia tému a už je všetko tam kde bolo... ja chcem niekoho normálneho pri sebe-prosím.

Áaah dnes sa mi sníval krásny sen♥. Smutný ale krásny... Vlastne nebol až taký krásny lebo tam niekto aj umrel ale nepoznala som ho. Dúfam, že to neznamená nič zlé. Inak bol krásny-lenže iba pre mňa. Ostatný sa trápili. Ja viem, že to bol len sen ale ani som si ho nemohla poriadne užiť keď boli všetci taký smutný. Ani ranný efekt nebol taký, aký by bez tej smrti bol. Zobudila som sa s úsmevom no keď som si uvedomila čo sa v tom sne stalo-vzápätí som sa hnusila sama sebe, že som sa z toho mohla tešiť. Neviem je to celé wierd.

Doobeda som si zaskákala-celých 500 skokov a hodila sa na 2 hodiny do vane. Brat mal na mňa nervy a mama sa tešila, že som sa možno utopila. Poobede nič nič a zase nič len také motanie a už spomínané blogy. + som Bizzy naháňala po celej ulici za mačkou... Fakt som to nepotrebovala.

www.lusinka.blog.cz
Pred hodkou som prišla z Eurovei. Boli sme na Twilighte (nejsom skalný fanda ale tak pozriem si to rada, nič proti tomu nemám a kamoška to miluje a keďže som jej to sľúbila tak som išla a neľutujem-bolo to krásne, zatiaľ najkrajšia časť). Blbli sme v obchode s topánkami, kecali sme a riadne sme sa nasmiali. Ako sme tam 2 hodky chodili po obchodoch a čakali sme na kino-riadne nám z toho už prepínalo a ja som omylom vošla na eskalátor, ktorý išiel smerom  hore. Dosť rýchlo som po ňom vykročila smerom nadol ale uvedomila som si to až po pár sekudách (že ide nejakým zlým smerom) a to už sme sa rehotali jak sprosté. Ja viem, kravina... ale pre nás a vtedy to nebola. Aj v kine sme sa potom šúlali na kravinách a ja neviem.. ten Twilight neni komédia?:D Je to krásne, áno. O láske a tak.. a je tam nááádherná príroda-tie lesyyy :) ale inak tam dávajú ine joke-y :D.

KINOVÁ IDYLKA
www.lusinka.blog.cz
Ono to ani nevyzerá veľmi ako v kine a to plátno vyzerá dosť malé. Ale v skutočnosti to JE v kine, plátno je DOSŤ veľké a ja sedím na Love Seats (s kamoškou :D a čo!:D) v nákupnom centre Eurovei 10 minút pred začatím filmu.

Inak som ešte tak uvažovala (už zase :D.. keď som bola teraz s Bizzušou a počúvala Arrival of the Birds) , že ja vkuse niečo chcem... či už je to materiálna vec alebo nie... musím s tým prestať... a začať konečne robiť radosť druhým. A ďakovať za všetko čo mám a za všetko krásne♥. Niekedy mám pocit, že si to ani nezaslúžim...

Musím si (vám) sem dať zopár blogov, ktoré ma zaujali:
www.esperanza.blog.cz tento týpek má podpisy plno známych ľudí (aj môjho obľúbeného Skandara a čo ja viem má aj Redclifa, Pattisona a tak...) Normálne rozmýšľam, že s niečím podobným začnem lenže to by dopadlo zle-poslala by som obálky s prosbou o podpis minimálne takým 1000 slávnym ľuďom lebo všetkých milujem :D.
grafické blogy (Nehovorím, že sú najlepšie. Proste ma zaujali.)→ 1, 2, 3

Nikdy nezáviď. Dobrý ľudia si šťastie zaslúžia. Zlý sú aj v šťastí úbohý.

Strange days... like me

20. července 2010 v 15:52 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Oh my gosh!♥

Kokso včera som nestihla nič čo som chcela spraviť. Vlastne som si len uprata a večer som bola vonku a na nič iné sa nepamätám :D. Dnes hnusný lekár-poslala ma na kožné takže zajtra znovu X_x. Teraz si len tak počúvam soundtracky a rozmýšľam. Už zase... musím s tým prestať.

Inak uvažujem o tom, že by som to menu (alebo čo to je, keďže rubriky sú hore) zaplnila všelijakými kravinami. Akože nie som si istá... lebo mám radšej jednoduché blogy ale zase keď už tam ten pásik musí byť (kvôli dizajnu-inak by mi text zachádzal do dizajnu a nechcela som aby začínal až tak nízko) tak ho celý zaserem kravinami a je to!:D Čo ma po ostatných, čo si budú myslieť! :D Takžde idem na to-až po spodok!

♥! Môže byť niečo také krásne?
Jedine ak toto♥ :D
www.lusinka.blog.cz
www.lusinka.blog.cz

Day after Day... I don´t wanna END of this!

19. července 2010 v 1:51 | Lusinka ツ
Ešte stále sa smejem keď si spomeniem na Lullkovej reťazovku a provokujeme sa s Lenkou na FB :D. Bože v noci sa najlepšie chatuje, všetkým vždy riadne hrabe lebo by mali podľa božieho plánu dávno spať! Preto sú najlepšie akcie vždy v noci! Preto sme robili, to čo sme robili na chate vždy až po zotmení (no dobre+sme nechceli aby nás niekto videl :DDD pravdu povediac sme chceli temnú atmosféru ale pst :D a cez deň bol hic na naše "masky" :D) O chate napíšem niekedy ale je toho veľa a teraz sa mi nechce. Ale bolo ŠUPA. Dúfam, že aj ostatní si to myslia :). Z chaty som prišla v piatok. V BA bol taký hic, že som chodila von len po zotmení. (moje najkrajšie♥) Včera na 2 hodinovú prechádzku s babou čo sme sa už nejakú tu dobu nevideli a riadne sme sa nasmiali :). Tak sme to dnes zopakovali (nestihli sme si všetko povedať no:D) ale nakoniec z toho bolo behanie ale nesťažujem sa :) Moja kondička potrebuje zase naštartovať. Ale inak po tieto dni žiadne veľké vzrúšo ale mne to vôbec ale vôbec nevadí. Dnes si celý deň vypisujem s Myškyn a počúvam si Sum :). Btw ochladilo sa z 45stupňov na 20stupňov za jednu noc chápete to? Úplný EPIC. Dnes som bola s Bizzy a zrazu len taký tornádový strašidelný oblak. Something like this.
www.lusinka.blog.cz
Skoro som sa posrala :D Fakt.. ja, že už je konec sveta... just joking ale bolo to riadne!
Úplný vietor a pršalo asi tak, že zo všetkých strán to do vás šľahalo aj zo spodu tvl :D.

ÁÁÁ NECHCEM KONIEC PRÁZDNIN!
Jusus... I wish Never ending holiday for (last) Christmas thx ;D I will be gratefull.

Inak ešte dosť aj teraz robím v PS.. a budem mať aj nový dizajn :) tento je hnusný a ten čo robím je síce jednoduchý ale strašne sa mi páči :) Úplne som sa do ňho zamilovala :). A chcem pridať aj 2 dizajny čo som urobila predošlé dni + ešte také 3-4 som sľúbila tak mám čo robiť. A to som chcela aj pridávať nejaké fotky, hudbu, Sums, ATMP a čo ja viem ešte čo.. no ďakuejm pekne...

A moja mamička povedala, že ak si zajtra (respektíve dnes) neupracem a nevypíšem denník (to znie divne ja viem :D ale myslím Denník Diabetika-musím si tam zapísať hodnoty za posledný mesiac, a to by som si mala písať každý deň.. omg to je robota asi na hodku a je to asi tak 100x nudnejšie ako učenie tak si to viete predstaviť O_o) tak ma vyhodí z domu či dačo také :D. Nj mám tu riadny binec ale tak no poznáte ma :D. Teda ako kto :D. Ó ale konečne pondelok a otvorené stánky! Musím si kúpiť WITCH :DDDD Dúfam, že sa mi podarí kúpiť si ten časák so Sum plagátom! :)))

PS:Dnes som bola zase posedlá pozeraním Sums videí. A tieto čo som šupla na blog to je asi tak 1/10 zo všetkých. Tak ale nemôžem si pomôcť, nemajú chybu!♥ Postupne pridám aj tie ďaľšie :).

Good night and sweet dreams :)

Tento článok zverejňuje Lul lebo mne tu nič nefunguje!

15. července 2010 v 20:00 | Lusinka ツ
Stále som na chate STOP Neni tu signál STOP Net stojí za hovno STOP Nemôžem sa prihlásiť na blog.cz STOP Máme pokazená auto STOP Je tu nechutne teplo STOP Dúfam, že v sobotu už budem doma STOP Dúfam, že si užívate prázky STOP Na chate bolo proste skvelo STOP O tom potom STOP Na vašich dizajnových objednávkach sa pracuje STOP Tak ja idem, majte sa :) STOP




Doslova blah blah...

8. července 2010 v 15:02 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Čuuus♥ Ako žijete? U mňa úplný zmätok. V pondelok som si celý deň vegetila doma, písala s Lul a pridávala článočky. Volali ma do Randálu ale kedy sa mne chcelo, že? :D Jedna kamoška ma ale nevidela zopár týždňov a bola naštvaná, že som nešla do Randálu tak ma donútila ísť aspoň večer von. Pôvodne sme sa mali ísť len prejsť s Bizzy ešte s jednou babou na nejakú hodinku, pokecať a tak. Ale to by nebola ona keby nepriniesla nejakých chalanov. Závisláčka jedna :D. Takže sme sa prechádzali a potom som odložila Biz a išli sme do parku-náš povestný kolotoooč! Potom, že čo teraz? Tak sme išli k jednej z tých báb (btw suseda) kukali sme movies (Pandorum a District 9-obidva skvelé filmy). Haluz bola. Aj som bola dosť unavená ale Pandorum bol tak skvelý film, že sa pri tom proste nedalo zaspať! :D Hrozné.. Takže nejako o 3 ráno sme skončili s pozeraním a išli sme sa prejsť s Bizzy. (hej už zase :D) Nie je nič krajšie ako sa v takú letnú noc prechádzať po meste. Nikto nikde, kľud, príjemný vetrík a do toho naše ujeby :D. No potom že čo teraz? Tak ja, že pome spať ku mne. Oni, že Ok. Tak sme išli... aaaa bolo super :D samozrejme vôbec sme nespali (veď o čom sú prespávačky? o nespaní predsa :D). Teda oni trochu hej. O pol 4 sme zalahli a s jednou babou sme si potom ešte kreslili na chrbát proste čo sme to dávali :D tie hlášky :D Na mňa vplýva nedostatok spánku dooosť zle :D teda, že mi mierne šibe :D. Oni potom už nevydržali ale mne sa totálne nechelo spať... (možno pre to množstvo kávy čo som vypila) tak som išla na net a upratovala som kuchyňu, dala som si sprchu a šeličo iné kým sa nezobudili. Včera na obed mi ešte pomáhali trochu upratať kuchyňu (kde bol bordel ešte zpred troch dňov čo sme kuchárčili) a rozišli sme sa. Next-nezastavila som sa. Musela som všetko upratať kým príjde mama, oco mi sem zase hodil Barborku (tak ako aj práve teraz), zbehli sme pre hry a bežali na oslavu. Najprv Eurovea menšie nákupy a potom kancel u kamoša hmm a k tomu sa radšej nevyjadrujem :D. Včera chystanie na dnešný veľký odchod na chatu :). Tešííím saaa :). Skoro všetko vyšlo až na tie balóny šťastia (neriešte čo neviete) lebo sa dajú kúpiť len cez net a to by som už nestihla a potom ešte trampošku lebo tú ideme kúpiť na splátky a to bude trvať ešte aspoň mesiac takže tak.. A dnes ráno-nemocnica-našťastie je všetko ok. Mali podozrenie na nejaké zväčšené cisty či čo. No ja sa idem baliiiť. Majte sa krásne! Vrátime sa v stredu. Neviem či dnes stihnem obehnúť ale veď ja to dobehnem keď bude čas :). Pa♥ PS:Fičím na novom Sum songuuuu♥

☼ Letooo! ☼

4. července 2010 v 17:33 | Lusinka ツ
Musím ešte niečo vybaviť ale dnes bude určite nejaký nový článok :).
A ten dizajn... ani mi nehovorte... vyjadrím sa neskôr prečo je taký nechutný :D Zatím.

www.lusinka.blog.cz
Čižeee.. koľko som tu nebola? Mesiac a pár dní. To sa ešte dá prehliadnuť či?:D No dobre tak ten prvý týždeň si fakt nepamätám to bolo hrozne dávno akurát viem, že bol ešte cvičák ďaľší týždeň to bol tuším ten, keď som bola v nemocnici, ďaľší týždeň som mala peklo v škole a ďaľší týždeň som bola chorá a nemala som náladu fakt na nič. Bolo mi strašne blbo. No a potom tu už je len tento posledný týždeň a ten bol super. Konečne sú prááázdninyyy!! Vysvečko je na hovno to je jasné ;D. Zatiaľ sa uskutočnila jedna prespávačka (singstaaar rulez + nočné tesco :D), jedna kúpačko opekačka aj s Bizzynkou, jedno kino (pekný anglický film - An Education) + nakupovanie + trip, ďaľšia prespávačka tentokrát u mňa v podobe hororovej noci (Bizzy štekala na duchov :D), jeden deň bicyklovanie (30km tam 30km späť, došli sme až do Maďarska :D), jeden deň varenie špecialít (normálka u nás-labužníkov :D), a na záver jeden deň upratovanie + leňošenie + dizajnovanie. Bolo toho tento mesiac určite viac ale kedy som si ja niečo pamätala? Ja nikdy nič neviem... jedine viem to, že vonku je hnusné teplo a túžim po troche zimy, som nehorázne happy, že mám pred sebou 2 mesiace voľna, mama je tento týždeň v CZ takže som sama domaaa, konečne som začala trošku cvičiť, písali sme s Lulu dáke poviedky :) a zachvíľu sa ide na chatu! A musím vám povedať ešte jednu vec. V poslednej dobe sa mi snívajú fakt fakt šialené sny. (Sybila T. by bola bezseba :D) Či už naháňame Justina Biebera pri Dunaji alebo je koniec sveta alebo v nemocnici kŕmim šteniatka  lebo mi to povedala zamestnankyňa s anielskymi krídlami (ktorá je btw 2 roky v Kanade a pekne dlho som ju nevidela) alebo behám po chodbe s kostýmom Batmana, ktorý som si požičala od nejakého svalnatého cudzinca a zase sa stretávam s Justinom, ktorý si myslí, že som veľmi vtipná :DD. Aaa ešte sa mi snívalo, že chytáme Bizzy v zasneženej krajine a potom tam boli aj levi a chceli nás zožrať :D. Proste a tak... pomaly každú noc sa mi niečo sníva a už ani neviem čo je realita tvl :D. No dobre viem :D. Ale očas sú tie sny aj reálne a potom neviem či sa to fakt stalo alebo to bol len sen. Každopádne I love dreaming!
www.lusinka.blog.cz

Sú nám takí blízki a nepomôžeme im...

30. května 2010 v 15:49 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Potom ako v utorok zrušili koncert som z toho mala pár dní na prd náladu. Je fajn, že ho preložili to je fakt super :). Lebo o klubovom koncerte sa európskym fanúšikom Sum 41 môže len snívať... a nakoniec sa sen mal stať aj realitou. A aj sa stane len trošku neskôr no :). Len je mi to trochu ľúto, lebo sme mali už naplánovaný program, že nepôjdeme 3 dni do školy a že o 12 v noci vyrazíme do Prahy pokukáme si ju tam, prespíme u kamoša a večer pôjdeme na koncert. A ešte zostaneme v Prahe jeden deň (keď už je to tak ďaľeko tak prečo ne a pôjdeme odpočúvať aj ten druhý koncert :D) a na ďaľší deň budeme unavení a budeme doma spinkať. No neva tak to uskutočníme o tri mesiace :).
No a čo som chcela napísať svoje pocity ohľadom obáv z koncertu tak tu sú. Koncery milujem, sú úžasné, je to skvelé odreagovanie a zážitok. Lenže koncert Sums nie je ako Avril, nie je ako Tarja. Koncert Sums je boj o život :D. Ale fakt.. no dobre ja som bola na festíku a tie sú vždy sado maso ale taký riadny koncert tiež nie je sranda. Ja toho zvládnem dosť, nie som žiadne slabé tintítko a nemyslím, že som nejaká úplná slaboška ale aj tak som mala na festivale trochu problémy... Jasné nevšímala som si to, snažila som sa užiť si to na 100% lenže keď tam po vás ľudia skáču a nemôžete dýchať.. proste to bolo veľa už aj na mňa. Bola som úplne vpredu a aj tak som si to nedokázala dostatočne užiť. Okolo nás boli samí svalnatí chalani, ktorím sa teda veľmi nepáčilo keď bol niekto pred nimi a tak nás pekne dobúchali. My také nízke... a bola tam taká tlačenica, že ste boli radi ak ste sa nadýchli raz za 5 minút. Úplné šialenstvo. Horšie ako na SuperStar alebo Tokio Hotel. (niežeby som tam bola no fuj:D) Ale nevadí aj tak to bol najkrajší deň v mojom živote (zatiaľ:) a nenechala som sa ničím odradiť. Chystám sa o tom napísať aj samostatný článok ale zatiaľ to nechcem písať lebo si na to spomeniem a bude mi za tým smutno.

www.lusinka.blog.cz
Vo štvrtok večer som si náhodou zapla jednotku (pozerám ju minimálne) a išla tam Eurovízia. Nič nikde nešlo tak som to nechala zapnuté. Všetci spievali pekne, veď predsa nemohol sa tam dostať hocikto. Ale jedna speváčka ma zaujala najviac a oveľa viac ako ostatný. A to reprezentantka Ukrajiny Alyosha. Naživo spievala krásne a aj keď to bolo jednoduché, boli tam emócie a bolo to niečím tajomné. V sobotu som si pozrela text a klip k tomuto songu a zistila som, že je to o Černobyľe. O tej katastofe viem už dávno ale nejak som si o tom nikdy nezisťovala viac informácií. Ale teraz ma to zaujalo tak som cez google našla stránku www.cernobyl.sk a tam som zistila dosť hrozné veci... Okrem toho, že tí ľudia majú následky dodnes (to je jasné, nebolo to predsa až tak dávno) a, že sa tam stále rodia rôzne postihnutí a chorí ľudia. Ale oni STÁLE žijú v tých radioaktívnych miestach a nemôžu sa odtiaľ presťahovať aj keď im to štát prikazuje pretože na to nemajú dosť peňazí. Pestujú si jedlo v kontaminovanej pôde, pijú a kúpu sa v kontaminovanej vode a tak ďaľej... nestačila som sa diviť keď som si čítala príbehy tých ľudí. Dieťa sa narodilo zdeformované a rodičia sa ho hneď vzdali lebo to bola "príšera"?! Veď to je choré... a dali ho do detského domova. Ďaľšiemu chalanovi sa zase v škole smejú, že má veľkú hlavu... prehoha to nemajú štipku mozgu tie decká? Veď on za to nemôže a proste... nemám slov. Sú to naši susedia a ani som nevedela, že tam takto mnohí trpia. A taktiež Rusko a okolité krajiny zasiahnuté výbuchom v Černobyľe. Toto mesto je dnes mesto duchov. Je tam zakázaný vstup no napriek tomu tam zopár rodín (samozrejme chorých) ostalo. Už len keď si pozeráte tie fotografie a čítate o tom máte z toho husiu kožu. Odporúčam všetko toto si prečítať. Určite sa zamyslíte a začnete byť vďační za to, čo máte. A nechcem o tejto veci len písať... rada by som im v budúcnosti nejako pomohla.
www.lusinka.blog.cz

www.lusinka.blog.cz
A teraz? Vonku prší, počúvam Hayley, behám po nete, pijem si kávičku so škoricou a šľahačkou, bolí ma noha (zo skákanie na švihadle-musím schudnúť zo zdravotných dôvodov :(...), mám na sebe pyžamo (tričko z HP tábora čo mi je po zem:D), žlté huňaté ponožky a sáčok s čiapkou. Načo čiapku? Mám na hlave farbu-hennu a keď chcem aby to dobre chytilo musí to byť v teple a musím to mať na hlave čo najdlhšie takže to mám od rána do večera. Celý deň trčím doma. Pozerám sa na moje nové nechutné hodinky, ktoré neznášam a aj tak ich nikdy nebudem nosiť. Hovorila som mu, že nechcem hodinky...
V piatok bolo poho dokonca aj v škole ale poobede najviac :). A v sobotu zamýšľací deň, telefonovací (zavolala kamoška zo základy, s ktorou som sa nevidela 2 roky, že či idem na korčule, nemohla som ale aj tak sme pokecali asi hodinku, to bude mať ocinko účty zase:D) a večer trochu prevetrať hlavu s jednou z naj kamošiek. A skoro by som zabudla oco nás pozval na Thajské národné jedlo. Trochu štipľavé ale inak dobré :). Súrne sme to už obidve potrebovali a hlavne ona, lebo má momentálne milión problémov a ja neviem ako jej pomôcť :(. Povedala som jej, že sa môže nasťahovať ku mne ale ževraj to nie je také jednoduché a ponuku neprijala. Btw celý týždeň som po škole do večera chodila na cvičák a potom som už bola taká zničená, že sa mi vôbec nič nechcelo tak som vždy len zaľahla k telči. A čo vy? Aký ste mali týždeň?:) Ešte vás pokukám a idem si čítať :).
PS:K blogovaniu sa vrátili dvaja starí blogoví kamoši. Mám z toho radosť :).

Today there is NO happy

26. května 2010 v 22:17 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz

I live abroad the Planet

25. května 2010 v 18:03 | Lusinka ツ
Pršká, prškááá♥ :) Aj ráno, aj v noci aj teraz aj včera večer. Také riadne búročky :). Viete čo? Som zistila? Nič svetu prospešné ale je to ďaľší fakt týkajúci sa môjho života. Posledné dni je to so mnou tak, že- od 6 ráno do 3 poobede sa mám na prd a zvyšok dňa sa správam jak sfetovaná :D od šťastia, z dobre nálady ja fakt neviem :). Ešteže vy ma zažívate na blogu v tom lepšom stave inak by to tu bolo veľmi deprimujúce :D. A prečo? No ani sama poriadne neviem. Momentálne mi zlepšilo náladu aj to, že pršííí :)). A doobeda bolo nechutne teplo a slnko. A potom ešte jeden malý fakt, že cez túto časť dňa (8am-2pm) som v škole. A z toho mi je každé ráno poriadne na grc :D. A potom zase po škole to má chvíľu takú odozvu. A  sa tešte keď uvidíte to moje krásne výzo ;D. Ale to je na škole ten najmenší problém (známky). Proste ma nebaví, chodím tam len preto, že musím. A je tam jedna dve fakt fajn baby ale aj tak to nie je vono. Asi som náročná :D. Hrozné so mňou... zase to moje sebecké správanie. No a čo. Tak chcem dokonalú kamošku-najlepšiu-spriaznenú dušu. A taká tam neni. Taká čo by jej bolo jedno ako vyzerám, akú mám náladu, aká som niekedy šibnutá ale hlavne takú čo by sme sa spolu o všetkom dokázali rozprávať. A mohla byť mať aj nejaké vyššie IQ :DD ale nie... tak ale nechcem niekoho komu chodí mysľou len čo si zajtra oblečie a kto s kým chodí. A s múdrymi ľuďmi sa hneď inak rozpráva :). Mám skúsenosti. (viete-sama so sebou :DD just joking mám jedného kamoša, ktorý vie snáď všetko a je to úžas počúvať ho). Proste trošku iné témy preberať ako spomínané... No ale zase som sa zamyslela. Chcela som len napísať, že včerajšok som prežila a dnešok tiež. V škole fuj (ale máme tento týždeň zmenený rozvrh a máme oveľa menej hodín tak super:) a fúkali sme si bublinky :D, počúvala som all day in school Sum a na nič nemyslela a preložila sa písomka z dejáku už druhý krát-ja mám niekedy taký luck, díky tam hore) a včera sme mali mať s Bizzy ten cvičák ale zrušilo sa to. A dnes išla mama sama. Neviem akosi mám iné veci na robote a ešte to bude trvať pár dní tak pôjdem nabudúce no :). Ale keď sme včera prišli na miesto kde sme sa mali s tou pani stretnúť vyzeralo to tam ako v Zákázanom leseee♥. Chodievala som tam ako malá ale to bolo pekne dávno. A inak včera či v nedeľu teraz neviem presne som bola večer s Bizzy a som si pustila song z Narnie a úplne najviac som si predstavovala, že som v nejakej podobnej krajine ako Narnia až kým tomu moja myseľ neuverila a potom už to vyzeralo len tak, že som sa na všetky stromy a lampy usmievala. Ešteže nie je večer moje okolie veľmi frekventované. Aj tak by mi tí divní ľudia len pokazili moje snívanie. A vidíte tu je ďaľší príklad-idem cez deň s Bizzy a vonku na každom rohu ožrani-no majte z tohto sveta radosť. A ešte jedna vec... zistila som o sebe ďaľší zarážajúci fakt... A to, že som mimozemšťan :D. Aj keď je pravda, že mimo zeme neštím ale pozrite sa na mňa a moje zmýšľanie. Proste nemôžem byť človek lebo ja sa k nim nepriznávam, nedokážem ich pochopiť. Ja nejsom ako oni... takže v tom bude ten háčik-som proste mimozeme :D.
www.lusinka.blog.cz
Naľavo je môj svet.
Na pravo ich.
Všetko chcú zničiť.

(Inak som úplne zdravá :D. Tí čo ma chápu, tak chápu... a ďakujem im za to :)

Inak došla sestra :( musím sa jej trochu venovať inak ma bude v budúcnosti nenávidieť, že som mala radšej svoj comp ako ju... ona nechápe, že ja sa nehrám. Aaaah nechce sa mi tak ale obetujem sa... see you later :)

Začína sa noc, pre mňa deň...

23. května 2010 v 21:05 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Konečne... konečne sa stmieva. Ja si spievam do prázdnej flaše od minerálky Still
www.lusinka.blog.cz
Waiting a úplne mi hrabe :D. Lákajú ma tie jahody so šlahou v chladničke ale ja to nevzdám! Budem bojovať! Papám aspoň arašidy a som celá v čiernom. (smútim za jahodami) Dnes bolo fatk hnusne. Bezoblačno a slnečno-grc :D. Ale fakt, nerobím si srandu, mne sa to nepáči. Upršaný Apríl nebol upršaný tak si pekne prosím upršaný aspoň Máj. Vonku s Bizzy mi vletela muška do oka s cieľom predčasne ma oslepiť. Ak by ste ma vtedy stretli... no neviem čo si myslíte o ľuďoch čo chodia s jedným okom zavretým? Spadli mi z môjho neba štyri hviezdičky-idem sa zabiť. (sry ale sem musím dať→:D lebo ten kto nevie si ešte niečo pomyslí...) Áno štve ma to lebo ak mi padnú každý deň štyri tak presne o 75 dní mi neostane na strope jediná hviezdička. Mama mi ide strihať ofinu lebo nechcem vyzerať jak emo tak čao.

Dreaming sunday

23. května 2010 v 14:32 | Lusinka ツ
www.lusinka.blog.cz
Krásne ránko všetkýýým :). Sníval sa mi taaaak krásny sen:love: :)). A vôbec nejsom smutná z toho, že to bol len sen. Lebo len tak medzi nami ono sa to fakt stalo :D. Tvárme sa tak :D. Dobre, dobre ale aj tak to bolo pekné a hneď mám krajšiu nedeľu. Fuuuj zajtra škola ale je mi to jedno lebo uvidím aspoň kamošky :huggle:(alebo u?). A uzatváranie známok juhú ani neviete jak sa teším! Horšie to už aj tak byť nemôže :D. Hej jedna podstatná vec-v piatok na obed som mala ísť na chatu ale pohádala som sa s mamou a tá sa mi chcela pomstiť takže sa nikam nešlo. Trčala som zase v tejto smradlavej Blave. Súrne som potrebovala byť sama+tá úžasná príroda. Teraz by tam nebolo ani človeka. Tak ale čo už... Díky mami zase sa ti podarilo všetko pokaziť :clap:. Včera som si upratovala 7 hodín vkuse prisahám. Okrem obedu som nič iné nerobila. Dokonca išla mama za mňa s Bizzy lebo vedela, že keď to preruším už sa k tomu nikdy nevrátim (ah ako ma všetci dokonale poznajú :D). Takže moja izba konečne vyzerá.. ehm VCELKU normálne:la:. Upratovala som si všetko-šuplíky, skrine.. veď to poznáte. Zopár vecí som aj vyhodila, zopár aj oprášila a umiestnila pekne na výslní. Potom som si ešte nalepila asi tak 300 hviezdičiek na stenu. Chcela som to spraviť už pekne dávno lebo potom ako sme pred pár rokmi maľovali chýbalo mi večer pozerať sa na môj malý vesmír. Tak konečne sú tam :dummy::). Večer vám to odoftím, včera som bola taká zničená, že som zaspala a zabudla som na to. A ešte som včera kreslila so sestrou, musím ju predsa trošku "sfantazírovať" :). Tak ja ideeem-pozreť čo nové a tak. A na dnes plánujem nečakané NIČ iba si trolililililinku pozreť školu-ale asi nehrozí ani to :shakefist: :D.
PS:Tento článok som písala okolo 12 ale potom prišla sestra a sprcha a obed a ups už asi neni ráno čo? Aj keď pre mňa je ráno celý život asi. Nestihla som to zverejniť všetci ma tu vyrušujú.. hrozné!:D
 
 

Reklama